Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

Instruction on All Dharma

in the context of Rāma’s Aśvamedha

वात्स्यायन उवाच । का धर्मवार्ता तत्रासीत्किं वा कथितमद्भुतम् । साधवः सर्वलोकानां कारुण्यात्किमुताब्रुवन्

vātsyāyana uvāca | kā dharmavārtā tatrāsītkiṃ vā kathitamadbhutam | sādhavaḥ sarvalokānāṃ kāruṇyātkimutābruvan

Vātsyāyana bersabda: “Apakah wacana dharma yang berlangsung di sana? Perkara ajaib apakah yang diceritakan? Dan kerana belas ihsan kepada sekalian makhluk, apakah yang diucapkan para sādhū itu?”

वात्स्यायनःVātsyāyana
वात्स्यायनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवात्स्यायन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
काwhat (which)
का:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; प्रश्नवाचक
धर्मवार्ताtalk/discourse on dharma
धर्मवार्ता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + वार्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (धर्मस्य वार्ता)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक अव्यय (locative adverb)
आसीत्was
आसीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
किम्what
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; प्रश्नवाचक
वाor
वा:
Sambandha/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात (disjunctive particle)
कथितम्told, narrated
कथितम्:
Kriya/Predicate (विधेय)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘told/said’
अद्भुतम्wonderful, marvelous
अद्भुतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअद्भुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
साधवःthe virtuous (sages/good men)
साधवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसाधु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सर्वलोकानाम्of all people/worlds
सर्वलोकानाम्:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; कर्मधारय (सर्वे लोकाः)
कारुण्यात्out of compassion
कारुण्यात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकारुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; हेत्वर्थे (ablative of cause)
किम्what
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रश्नवाचक
उतthen/indeed
उत:
Sambandha/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootउत (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्न/समुच्चयार्थक निपात (particle: then/indeed/also)
अब्रुवन्said, spoke
अब्रुवन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद

Vātsyāyana

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: karuna

Sandhi Resolution Notes: तत्रासीत् = तत्र + आसीत्; कथितमद्भुतम् = कथितम् + अद्भुतम्; कारुण्यात्किमुताब्रुवन् = कारुण्यात् + किम् + उत + अब्रुवन्

V
Vātsyāyana
S
Sādhavaḥ (holy ones)

FAQs

He asks what dharma-teaching was discussed there, what marvelous account was narrated, and what the holy ones said out of compassion for all beings.

Compassion (kāruṇya) is highlighted as the motive behind the sages’ instruction—teaching meant for the welfare of all.

It functions mainly as a narrative prompt within a dialogue, introducing forthcoming teachings or an account concerning dharma and a wondrous event.