Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 126

Mokṣopāya: Bhakti-rooted Jñāna and the Aṣṭāṅga Yoga of Viṣṇu-Meditation

न गृह्णाति न त्यजति वायुमंतर्बहिः स्थितम् । विद्धि तच्छून्यकं नाम प्राणायामं यथास्थितम् ॥ २६ ॥

na gṛhṇāti na tyajati vāyumaṃtarbahiḥ sthitam | viddhi tacchūnyakaṃ nāma prāṇāyāmaṃ yathāsthitam || 26 ||

Apabila seseorang tidak menarik masuk dan tidak melepaskan nafas yang berada di dalam dan di luar, ketahuilah keadaan teguh itu sebagai prāṇāyāma bernama “Śūnyaka”.

not
:
सम्बन्ध (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
गृह्णातिtakes/inhales
गृह्णाति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
nor/not
:
सम्बन्ध (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
त्यजतिreleases/exhales
त्यजति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
वायुम्the breath/air
वायुम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अन्तःinside
अन्तः:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्तः (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक-अव्यय (adverb of place: within)
बहिःoutside
बहिः:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootबहिः (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक-अव्यय (outside)
स्थितम्remaining/being (there)
स्थितम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formकृदन्त (past participle/क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifies वायुम्)
विद्धिknow (you)
विद्धि:
क्रिया (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपदम्
तत्that
तत्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; अत्र द्वितीया (object of ‘viddhi’)
शून्यकम्(as) ‘śūnyaka’
शून्यकम्:
कर्म (Object complement/कर्म)
TypeNoun
Rootशून्यक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नामधेय (as a technical term)
नामnamed/called
नाम:
सम्बन्ध (Naming particle/नाम)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नामनिर्देशार्थक (quotative/‘called’)
प्राणायामम्prāṇāyāma (breath control)
प्राणायामम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्राणायाम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (प्राणस्य आयामः/नियमनम्), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘तत् ... प्राणायामम्’ इति apposition
यथा-स्थितम्as it is/according to its state
यथा-स्थितम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयथा (अव्यय) + स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था + क्त)
Formअव्ययीभाव-समास; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifies प्राणायामम्)

Sanatkumāra (in instruction to Nārada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

V
Vāyu
P
Prāṇa

FAQs

It defines Śūnyaka prāṇāyāma as a poised stillness where neither inhalation nor exhalation is pursued, pointing to a yogic interior quietude supportive of meditation and liberation-oriented practice.

While primarily yogic, the verse supports bhakti indirectly by cultivating steadiness and mental silence, which help a devotee sustain single-pointed remembrance (smaraṇa) of the Lord without distraction.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa or Jyotiṣa) is taught here; the practical takeaway is yogic technique—recognizing a named prāṇāyāma state (Śūnyaka) defined by suspension of both taking and releasing the breath.