Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 95

Jīva–Ātman Inquiry; Kṣetrajña Doctrine; Karma-based Varṇa; Four Āśramas and Sannyāsa Discipline

भृगुरुवाच । अत्रोच्यते अनृतात्खलु तमः प्रादुर्भूतं ततस्तमोग्रस्ता अधर्ममेवानुवर्तंते न धर्मं । क्रोधलोभमोहहिंसानृतादिभिखच्छन्नाः खल्वस्मिंल्लोके नामुत्र सुखमाप्नुवंति । विविधव्याधिरुजोपतापैरवकीर्यन्ते वधबन्धनपरिक्लेशादिभिश्च क्षुत्पिपासाश्रमकृतैरुपतापैरुपतप्यंते । वर्षवातात्युष्णातिशीतकृतैश्च प्रतिभयैः शारीरैर्दुःखैरुपतप्यंते बंधुधनविनाशविप्रयोगकृतैश्च मानसैः शौकैरभिभूयंते जरामृत्युकृतैश्चान्यैरिति यस्त्वेतैः ॥ ९५ ॥

bhṛguruvāca | atrocyate anṛtātkhalu tamaḥ prādurbhūtaṃ tatastamograstā adharmamevānuvartaṃte na dharmaṃ | krodhalobhamohahiṃsānṛtādibhikhacchannāḥ khalvasmiṃlloke nāmutra sukhamāpnuvaṃti | vividhavyādhirujopatāpairavakīryante vadhabandhanaparikleśādibhiśca kṣutpipāsāśramakṛtairupatāpairupatapyaṃte | varṣavātātyuṣṇātiśītakṛtaiśca pratibhayaiḥ śārīrairduḥkhairupatapyaṃte baṃdhudhanavināśaviprayogakṛtaiśca mānasaiḥ śaukairabhibhūyaṃte jarāmṛtyukṛtaiścānyairiti yastvetaiḥ || 95 ||

Bhrigu bersabda: Di sini diajarkan bahawa daripada kepalsuan (anṛta) sesungguhnya lahir kegelapan (tamas); dan mereka yang ditelan kegelapan itu hanya menuruti adharma, bukan dharma. Diselubungi oleh marah, tamak, kebingungan, kekerasan, dusta dan seumpamanya, mereka tidak memperoleh kebahagiaan sama ada di dunia ini mahupun di alam kemudian. Mereka berselerak dan diseksa oleh pelbagai penyakit dan kesakitan; mereka ditindas oleh kesusahan seperti pembunuhan, pemenjaraan dan derita lain, serta oleh sengsara akibat lapar, dahaga dan keletihan. Mereka juga dihimpit oleh dukacita jasmani dan ketakutan yang timbul daripada hujan, angin, panas melampau dan sejuk keterlaluan; mereka ditenggelami oleh dukacita batin akibat musnahnya sanak saudara dan harta serta perpisahan; dan oleh derita lain yang datang daripada tua dan mati.

bhṛguḥBhrigu
bhṛguḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootbhṛgu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया/Verbal action)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
atrahere; in this context
atra:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
ucyateis said
ucyate:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive)
anṛtātfrom falsehood
anṛtāt:
Apadana (अपादान/Source)
TypeNoun
Rootanṛta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
khaluindeed
khalu:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootkhalu (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक/उपपद (emphatic particle)
tamaḥdarkness
tamaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottamas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
prādurbhūtamhas arisen; manifested
prādurbhūtam:
Kriya (क्रिया; participial predicate)
TypeVerb
Rootprādurbhūta (कृदन्त; भू धातु)
Formभू (धातु) क्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय (predicative)
tataḥthereafter; from that
tataḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्-अर्थे (thereupon/from that)
tamaḥ-grastāḥseized by darkness
tamaḥ-grastāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Roottamas + grasta (कृदन्त; gras धातु)
Formतत्पुरुष समास (षष्ठी/कर्मधारय-भावे: ‘तमसा ग्रस्ताः’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
adharmamunrighteousness
adharmam:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootadharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
evaonly
eva:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (restrictive particle)
anuvartantefollow; pursue
anuvartante:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootanu√vṛt (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
nanot
na:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
dharmamdharma; righteousness
dharmam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
krodha-lobha-moha-hiṃsā-anṛta-ādibhiḥby anger, greed, delusion, violence, falsehood, etc.
krodha-lobha-moha-hiṃsā-anṛta-ādibhiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootkrodha + lobha + moha + hiṃsā + anṛta + ādi (प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्व (copulative list) + ‘आदि’ समासान्त; तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
ācchannāḥcovered; veiled
ācchannāḥ:
Karta (कर्ता; qualifying the subject)
TypeAdjective
Rootā√chad (धातु) क्त (कृदन्त)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
khaluindeed
khalu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootkhalu (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक
asminin this
asmin:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुं/नपुंसक, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
lokeworld
loke:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
nanot
na:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
amutrathere; in the next world
amutra:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootamutra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (there; in the other world)
sukhamhappiness
sukham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsukha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
āpnuvantiattain
āpnuvanti:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootāp (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
vividha-vyādhi-rujā-upatāpaiḥby various diseases, pains, and afflictions
vividha-vyādhi-rujā-upatāpaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvividha + vyādhi + rujā + upatāpa (प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्व (list) with विशेषण ‘विविध’; तृतीया, बहुवचन
avakīryanteare scattered/overwhelmed
avakīryante:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootava√kṝ (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive)
vadha-bandhana-parikleśa-ādibhiḥby killing, imprisonment, torment, etc.
vadha-bandhana-parikleśa-ādibhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvadha + bandhana + parikleśa + ādi (प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्व + ‘आदि’; तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
kṣut-pipāsā-śrama-kṛtaiḥcaused by hunger, thirst, and fatigue
kṣut-pipāsā-śrama-kṛtaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootkṣut + pipāsā + śrama + kṛta (कृदन्त; कृ धातु)
Formद्वन्द्व (kṣut/pipāsā/śrama) + क्त ‘कृत’ (made/caused by); तृतीया, बहुवचन; विशेषण (upatāpaiḥ)
upatāpaiḥby afflictions
upatāpaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootupatāpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upatapyaṃteare tormented
upatapyaṃte:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootupa√tap (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive)
varṣa-vāta-ati-uṣṇa-ati-śīta-kṛtaiḥcaused by rain, wind, extreme heat, and extreme cold
varṣa-vāta-ati-uṣṇa-ati-śīta-kṛtaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootvarṣa + vāta + ati-uṣṇa + ati-śīta + kṛta (कृदन्त; कृ धातु)
Formद्वन्द्व (varṣa/vāta/ati-uṣṇa/ati-śīta) + क्त ‘कृत’ (caused by); तृतीया, बहुवचन; विशेषण (pratibhayaiḥ)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
pratibhayaiḥby terrors; fears
pratibhayaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootpratibhaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
śārīraiḥbodily
śārīraiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootśārīra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (duḥkhaiḥ)
duḥkhaiḥby sufferings
duḥkhaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootduḥkha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upatapyaṃteare tormented
upatapyaṃte:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootupa√tap (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि (Passive)
bandhu-dhana-vināśa-viprayoga-kṛtaiḥcaused by loss of relatives/wealth and separation
bandhu-dhana-vināśa-viprayoga-kṛtaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootbandhu + dhana + vināśa + viprayoga + kṛta (कृदन्त; कृ धातु)
Formद्वन्द्व (bandhu/dhana/vināśa/viprayoga) + क्त ‘कृत’ (caused by); तृतीया, बहुवचन; विशेषण (śokaiḥ)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
mānasaiḥmental
mānasaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootmānasa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (śokaiḥ)
śokaiḥby griefs
śokaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootśoka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
abhibhūyanteare overpowered
abhibhūyante:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootabhi√bhū (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; कर्मणि (Passive)
jarā-mṛtyu-kṛtaiḥcaused by old age and death
jarā-mṛtyu-kṛtaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootjarā + mṛtyu + kṛta (कृदन्त; कृ धातु)
Formद्वन्द्व (jarā/mṛtyu) + क्त ‘कृत’ (caused by); तृतीया, बहुवचन; विशेषण (anyaiḥ)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
anyaiḥby other (afflictions)
anyaiḥ:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (upatāpaiḥ/duḥkhaiḥ implied)
itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्त्यर्थक (quotative/closure particle)
yaḥwho (he who)
yaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tubut; indeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वय (but/indeed)
etaiḥby these
etaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुं/नपुंसक, तृतीया, बहुवचन

Bhṛgu

Vrata: none

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: karuna

FAQs

It identifies falsehood (anṛta) as a root cause that generates tamas (spiritual darkness), which then drives a person into adharma and repeated suffering—bodily, mental, and social—blocking happiness here and hereafter.

By warning that tamas born of falsehood leads to anger, greed, and violence, the verse implies that inner purity and truthfulness are prerequisites for stable devotion—since a mind clouded by adharma cannot rest in sincere bhakti or attain lasting peace.

No specific Vedanga technique is taught directly; the practical takeaway is dharmic discipline—especially satya (truthfulness) and control of krodha/lobha—which supports proper conduct in ritual life and ethical living emphasized across Vedic tradition.