Shloka 37

Adhyaya 77Shumbha and Nishumbha

ततः स पूजयामास तदा त्रैलोक्यपूजितम् ।

भास्वन्तं परया भक्त्या निजगेहमुपागतम् ॥

tataḥ sa pūjayāmāsa tadā trailokya-pūjitam / bhāsvantaṃ parayā bhaktyā nija-geham upāgatam

Kemudian dia (Tvaṣṭṛ) memuja Yang Bercahaya (Sūrya), yang dipuja oleh tiga alam, dengan bhakti yang tertinggi, kerana baginda telah datang ke rumahnya.

tataḥthen
tataḥ:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअनन्तर-अव्यय (then)
saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
pūjayāmāsahonoured/worshipped
pūjayāmāsa:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootpūj (पूज्-धातु)
Formलिट्-लकार (Periphrastic perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
tadāat that time
tadā:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then/at that time)
trailokya-pūjitamworshipped by the three worlds
trailokya-pūjitam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Roottri (त्रि) + loka (लोक) + pūjita (पूजित, √pūj धातु, क्त)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (त्रैलोक्यस्य पूजितः); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
bhāsvantamBhāsvān (the Sun)
bhāsvantam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhāsvat (भास्वत्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
parayāwith supreme
parayā:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootpara (पर-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (superlative sense: highest)
bhaktyādevotion
bhaktyā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootbhakti (भक्ति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
nija-gehamhis own house
nija-geham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootnija (निज-प्रातिपदिक) + geha (गेह-प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
upāgatamwho had come/arrived
upāgatam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootupa-ā-gam (उप+आ+गम्-धातु)
Formकृदन्त-क्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to bhāsvantam)
Narrative voice
SūryaTvaṣṭṛ/Viśvakarman
Atithi-satkara (hospitality)DevotionCosmic hierarchy and reverence

FAQs

Even the powerful are to be received with humility and proper honor; reverence (bhakti) is shown as the correct mode of approaching divine power.

Vaṃśānucarita context within Manvantara narration; the episode explains conditions shaping divine lineages.

‘Three-world worship’ hints that solar consciousness pervades all planes; honoring it properly allows it to be ‘recrafted’ without hostility.