Previous Verse

Shloka 115

Adhyaya 23Ashvatara’s Vow for Madalasa and the Bestowal of Musical Science by Sarasvati

समेत्य तैरात्मजभूपनन्दनैर्महोरगाणामधिपः स सत्यवाक् ।

मुदान्वितोऽन्नानि मधूनि चात्मवान् यथोपयोगं बुभुजे स भोगभुक् ॥

sametya tairātmajabhūpanandanair mahoragāṇāmadhipaḥ sa satyavāk / mudānvito 'nnāni madhūni cātmavān yathopayogaṃ bubhuje sa bhogabhuk

Setelah bertemu putera-putera raja itu, tuan yang benar di antara nāga agung, penuh sukacita dan menguasai diri, menikmati makanan serta minuman madu dengan sewajarnya—dialah penikmat segala kenikmatan.

समेत्यhaving met/assembled
समेत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-इ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), धातुः—सम् + इ (to come together/meet)
तैःwith them
तैः:
Sahakāraka (सह/साकं)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
आत्मज-भूप-नन्दनैःwith the king’s sons
आत्मज-भूप-नन्दनैः:
Sahakāraka (सह/साकं)
TypeNoun
Rootआत्मज (प्रातिपदिक) + भूप (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—भूपस्य नन्दनाः (षष्ठी-तत्पुरुष) तथा आत्मजाः (विशेषण-पूर्वपद)
महा-उरगाणाम्of the great serpents
महा-उरगाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः—महान्तः उरगाः
अधिपःthe lord/ruler
अधिपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
he
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
सत्य-वाक्truthful in speech
सत्य-वाक्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य (प्रातिपदिक) + वाच्/वाक् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—सत्या वाक् यस्य (truth-speaking)
मुदा-अन्वितःendowed with joy
मुदा-अन्वितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुदा (प्रातिपदिक) + अन्वित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—मुदया अन्वितः (तृतीया-तत्पुरुष)
अन्नानिfoods
अन्नानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
मधूनिhoneys/sweet drinks
मधूनि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमधु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
आत्मवान्self-possessed
आत्मवान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआत्मवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; गुणवाचक (self-possessed)
यथा-उपयोगम्as appropriate/in proper measure
यथा-उपयोगम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + उपयोग (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोगः (adverbial)
बुभुजेenjoyed/ate
बुभुजे:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
he
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
भोग-भुक्enjoyer of pleasures
भोग-भुक्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभोग (प्रातिपदिक) + भुज् (धातु; भुक्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः—भोगं भुङ्क्ते इति (enjoyer)
Narrator voice

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Hospitality across realms (human–nāga)Moderation (yathopayogam)Truthfulness as royal virtue

FAQs

Even indulgence is framed by appropriateness and self-mastery; the nāga-king is praised not merely for power but for truthfulness and measured enjoyment.

Ākhyāna supporting dharma: exemplary virtues (satya, saṃyama) embedded in story rather than cosmological enumeration.

The nāga realm often symbolizes subterranean/instinctive forces; ‘self-possessed’ enjoyment suggests integrating instinct with discernment—pleasure governed by buddhi.