सुवर्णष्ठीविनोपाख्यानम्
The Account of Suvarṇaṣṭhīvin
तच्छुत्वा सूंजयो वाक््यं पर्वतस्य महात्मन: । प्रसादयामास तदा नैतदेवं भवेदिति,महात्मा पर्वतका यह वचन सुनकर सूंजयने उन्हें प्रसन्न करनेकी चेष्टा करते हुए कहा --'ऐसा न हो। मुने! आपकी तपस्यासे मेरा पुत्र दीर्घजीवी होना चाहिये।” परंतु इन्द्रका ख्याल करके पर्वत मुनि कुछ नहीं बोले
tac chrutvā sūñjayo vākyam parvatasya mahātmanaḥ | prasādayāmāsa tadā naitad evaṁ bhaved iti |
Mendengar kata-kata resi Parvata yang berhati luhur, Sūñjaya pun berusaha menenangkannya lalu berkata, “Janganlah demikian. Wahai Muni! Dengan kekuatan tapa brata tuan, anakku sepatutnya berumur panjang.” Namun, kerana mengingat kehendak Indra, resi Parvata tetap berdiam diri.
पर्वत उवाच