युधिष्ठिरकृष्णसंवादः — Yudhiṣṭhira’s Appeal and Kṛṣṇa’s Assurance
Droṇa-parva, Adhyāya 59
जहार भार्या वैदेहीं सम्मोहौनं सहानुजम् । वहीं रहते समय लक्ष्मणसहित श्रीरामको मोहमें डालकर रावण नामक राक्षसने उनकी पत्नी विदेहनन्दिनी सीताको हर लिया ।। ४ $ ।। (रामां ह॒तां राक्षसेन भार्या श्रुत्वा जटायुष: । आतुर: शोकसंतप्तो5गच्छद् रामो हरी श्वरम् ।। अपनी मनोरमा पत्नीके राक्षसद्वारा हर लिये जानेका समाचार जटायुके मुखसे सुनकर श्रीरामचन्द्रजी आतुर एवं शोकसंतप्त हो वानरराज सुग्रीवके पास गये। तेन राम: सुसड्भम्य वानरैश्व महाबलै: । आजगामोददथे: पारं सेतुं कृत्वा महार्णवे ।। सुग्रीवसे मिलकर श्रीरामने (उनके साथ मित्रता की और) महाबली वानरोंको साथ ले महासागरमें पुल बाँधकर समुद्रको पार किया। तत्र हत्वा तु पौलस्त्यान् ससुहृदूगणबान्धवान् | मायाविनं महाघोरं रावणं लोककण्टकम् ।।) तमागस्कारिणं राम: पौलस्त्यमजितं परै:
tam apāskarīṇaṃ rāmaḥ paulastyam ajitaṃ paraiḥ
Nārada berkata: Rāma telah menjatuhkan Paulastya yang memalukan itu—Rāvaṇa—yang tidak dapat ditaklukkan oleh musuh-musuh lain.
नारद उवाच
Even when wrongdoing appears invincible, it remains morally condemnable and is ultimately vulnerable to dharmic action; true strength is aligned with justice, not mere power or fear.
Nārada summarizes the Rāmāyaṇa episode: Rāma overcomes Rāvaṇa—called ‘Paulastya’—who had been unconquered by others, emphasizing Rāma’s decisive victory over a notorious oppressor.