Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Lineage of Vyāsas, Division of the Veda, and Vāsudeva/Īśāna as the Veda-Known Supreme

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे एकोनपञ्चाशो ऽध्यायः सूत उवाच अस्मिन् मन्वन्तरे पूर्वं वर्तमाने महान् विभुः / द्वापरे प्रथमे व्यासो मनुः स्वायंभुवो मतः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge ekonapañcāśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca asmin manvantare pūrvaṃ vartamāne mahān vibhuḥ / dvāpare prathame vyāso manuḥ svāyaṃbhuvo mataḥ

Demikianlah, dalam Śrī Kūrma Purāṇa, dalam Saṃhitā enam ribu śloka, pada Pūrva-bhāga, bermulalah bab yang bernombor empat puluh sembilan. Sūta berkata: “Dahulu, dalam Manvantara yang sedang berlangsung ini, Tuhan Yang Maha Agung lagi meliputi segala (Īśvara) telah mengatur tradisi; dan pada Dvāpara yang pertama, Vyāsa dianggap sebagai Manu Svāyambhuva.”

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-समाप्ति-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; इति-शब्दः (quotative particle)
śrīkūrmapurāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrīkūrmapurāṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī-kūrma-purāṇa (प्रातिपदिक; श्री+कूर्म+पुराण)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण (locative)
ṣaṭsāhastryāmin the ‘six-thousand’ (collection)
ṣaṭsāhastryām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṭ-sāhastrī (प्रातिपदिक; षट्+साहस्री)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
pūrvavibhāgein the former section
pūrvavibhāge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrva-vibhāga (प्रातिपदिक; पूर्व+विभाग)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
ekonapañcāśaḥforty-ninth
ekonapañcāśaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootekona-pañcāśat (प्रातिपदिक; एकोन+पञ्चाशत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; अध्याय-विशेषण
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ/उद्देश्य-निर्देश
sūtaḥSūta
sūtaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वक्ता
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
asminin this
asmin:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootidam (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; निर्देशक (demonstrative)
manvantarein the Manvantara
manvantare:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmanu-antara (प्रातिपदिक; मनु+अन्तर)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
pūrvamformerly
pūrvam:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpūrva (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
vartamānein the current (ongoing)
vartamāne:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvṛt (धातु) + vartamāna (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present participle), सप्तमी, एकवचन; पुं/नपुंसक; ‘manvantare’ इत्यस्य विशेषण
mahāngreat
mahān:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘vibhuḥ’ इत्यस्य विशेषण
vibhuḥthe mighty one (lord)
vibhuḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvibhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्ता
dvāparein the Dvāpara (age)
dvāpare:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootdvāpara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण (time-locative)
prathamein the first
prathame:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootprathama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘dvāpare’ इत्यस्य विशेषण
vyāsaḥVyāsa
vyāsaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvyāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्ता/नामनिर्देश
manuḥManu
manuḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmanu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्ता/सम्बन्धित-नाम
svāyaṃbhuvaḥSvāyambhuva
svāyaṃbhuvaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsvāyaṃbhuva (प्रातिपदिक; स्वायम्भुव)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘manuḥ’ इत्यस्य विशेषण
mataḥis considered
mataḥ:
Kriya (क्रिया/भाववाच्य-प्रत्ययार्थ)
TypeAdjective
Rootman (धातु) + mata (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त/कृतप्रत्यय (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘(saḥ) mataḥ’ = ‘is considered’

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ś
Śrī Kūrma Purāṇa
S
Sūta
M
Manvantara
V
Vibhu (the all-pervading Lord)
D
Dvāpara-yuga
V
Vyāsa
S
Svāyambhuva Manu

FAQs

Indirectly: by calling the divine principle “Vibhu” (all-pervading), it frames the Supreme as pervasive and governing cosmic time-cycles (Manvantara/Yuga), a common Purāṇic way of pointing to the all-encompassing reality underlying history.

No specific practice is taught in this verse; it functions as a chronological and textual transition. Its relevance to Yoga is contextual: it situates later teachings (including Pāśupata-oriented discipline and the Kurma Purana’s synthetic theology) within an authorized lineage of revelation and compilation.

Not explicitly. However, by emphasizing “Vibhu” as the overarching divine regulator of cosmic eras, it supports the Kurma Purana’s broader non-sectarian stance where supreme lordship can be expressed through both Śaiva and Vaiṣṇava theological vocabularies.