Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Prayāga-māhātmya and Ṛṇa-pramocana-tīrtha — Māgha-snāna, Austerities, and Release from Debts

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे पञ्चत्रिंशो ऽध्यायः मार्कण्डेय उवाच षष्टिस्तीर्थसहस्त्राणि षष्टिस्तीर्थशतानि च / माघमासे गमिष्यन्ति गङ्गायमुनसंगमम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge pañcatriṃśo 'dhyāyaḥ mārkaṇḍeya uvāca ṣaṣṭistīrthasahastrāṇi ṣaṣṭistīrthaśatāni ca / māghamāse gamiṣyanti gaṅgāyamunasaṃgamam

Demikianlah dalam Śrī Kūrma Purāṇa, Saṃhitā enam ribu ayat, bahagian Pūrva-bhāga, berakhir bab ketiga puluh lima. Mārkaṇḍeya bersabda: “Enam puluh ribu tīrtha dan enam ribu tempat suci, pada bulan Māgha, akan menuju ke pertemuan Gaṅgā dan Yamunā.”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउपसंहार/उद्धरणार्थक-अव्यय (quotative/closing particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootश्री+कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (śrī-kūrma-purāṇa = the venerable Kūrma Purāṇa)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand section)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट्+साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; द्विगु-समास (six-thousand [verses/units])
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपूर्वविभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; कर्मधारय/तत्पुरुष-भाव (पूर्वः विभागः)
पञ्चत्रिंशःthirty-fifth
पञ्चत्रिंशः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootपञ्चत्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; संख्याविशेषण; द्विगु (thirty-five)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता/Speaker-subject)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
षष्टिःsixty
षष्टिः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootषष्टि (संख्याप्रातिपदिक)
Form(अव्ययवत्) संख्याशब्दः; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण (sixty)
तीर्थसहस्त्राणिthousands of tīrthas
तीर्थसहस्त्राणि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतीर्थ+सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थाणां सहस्राणि)
षष्टिःsixty
षष्टिः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootषष्टि (संख्याप्रातिपदिक)
Formसंख्याशब्दः; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण
तीर्थशतानिhundreds of tīrthas
तीर्थशतानि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतीर्थ+शत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थाणां शतानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
माघमासेin the month of Māgha
माघमासे:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootमाघमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; कर्मधारय (माघः मासः)
गमिष्यन्तिwill go
गमिष्यन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद
गङ्गायमुनसंगमम्the confluence of the Ganga and Yamuna
गङ्गायमुनसंगमम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगङ्गा+यमुना+संगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; कर्म; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (गङ्गायमुनयोः संगमः)

Markandeya

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Markandeya
G
Ganga
Y
Yamuna
G
Ganga-Yamuna Sangama
M
Magha (month)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes tīrtha-mahātmyā—how sacred space and sacred time (Māgha at the Saṅgama) support purification and dhārmic orientation that prepare the mind for Self-knowledge.

The implied practice is tīrtha-sevā such as Māgha observances (especially snāna at a saṅgama), which function as preparatory disciplines (śuddhi and saṃskāra) complementary to later yogic and devotional teachings in the Kūrma Purāṇa tradition.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, the Kūrma Purāṇa’s synthesis often frames tīrthas and saṅgamas as universally sanctifying—shared sacred geography that supports both Śaiva and Vaiṣṇava modes of worship.