Next Verse

Shloka 1

Genealogies of Yadus and Vṛṣṇis; Navaratha’s Refuge to Sarasvatī; Rise of Sāttvata Tradition; Prelude to Kṛṣṇa-Balarāma Incarnation

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे द्वाविशो ऽध्यायः सूत उवाच क्रोष्टोरेको ऽभवत् पुत्रो वृजिनीवानिति श्रुतिः / तस्य पुत्रो महान् स्वातिरुशद्गुस्तत्सुतो ऽभवत्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge dvāviśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca kroṣṭoreko 'bhavat putro vṛjinīvāniti śrutiḥ / tasya putro mahān svātiruśadgustatsuto 'bhavat

Demikianlah, dalam Śrī Kūrma Purāṇa, Saṃhitā enam ribu śloka, bahagian awal (Pūrva-bhāga), bab kedua puluh dua (kolofon). Sūta berkata: “Kroṣṭu mempunyai seorang anak sahaja—Vṛjinīvān, demikianlah didengar dalam tradisi. Puteranya ialah Svāti yang masyhur, dan putera Svāti ialah Uśadgu.”

इतिthus
इति:
वाक्य-समाप्ति (textual closure)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (closing particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
अधिकरण (locative: in the text)
TypeNoun
Rootश्री-कूर्म-पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (title compound)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhasrī (six-thousand section)
षट्साहस्त्र्याम्:
अधिकरण (locative)
TypeNoun
Rootषट्-साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समासः (‘six-thousand [verses]’)
संहितायाम्in the compendium
संहितायाम्:
अधिकरण (locative)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
अधिकरण (locative)
TypeNoun
Rootपूर्व-विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष-समासः
द्वाविंशःtwenty-second
द्वाविंशः:
विशेषण (qualifier of ‘अध्यायः’)
TypeAdjective
Rootद्वा-विंश (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; संख्यावाचक; द्विगु-समासः (‘twenty-two’) अध्यायस्य विशेषणम्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
कर्ता/विषय (topic: chapter)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
कर्ता (speaker)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (speech act)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
क्रोष्टोःof Kroṣṭu
क्रोष्टोः:
सम्बन्ध (genitive)
TypeNoun
Rootक्रोष्टु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
एकःone
एकः:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (adjective) पुत्रस्य
अभवत्was/became
अभवत्:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past/लङ्), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पुत्रःa son
पुत्रः:
कर्ता (subject complement)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वृजिनीवान्Vṛjinīvān (name)
वृजिनीवान्:
सम्बोधन/विषय-विशेषण (name in apposition)
TypeNoun
Rootवृजिनीवत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नाम (proper name)
इतिthus
इति:
उद्धरण-चिह्न (quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (quotative)
श्रुतिःtradition/report
श्रुतिः:
कर्ता (predicate: ‘it is heard/tradition says’)
TypeNoun
Rootश्रुति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
पुत्रःson
पुत्रः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महान्great
महान्:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (adjective) पुत्रस्य
स्वातिःSvāti (name)
स्वातिः:
सम्बोधन/विषय-विशेषण (name in apposition)
TypeNoun
Rootस्वाति (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नाम (proper name)
उशद्गुःUśadgu (name)
उशद्गुः:
कर्ता (subject of following clause)
TypeNoun
Rootउशद्गु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नाम (proper name)
तत्सुतःhis son
तत्सुतः:
कर्ता (subject complement)
TypeNoun
Rootतत्-सुत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (‘his son’)
अभवत्was/became
अभवत्:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद

Sūta

Primary Rasa: shanta

K
Kroṣṭu
V
Vṛjinīvān
S
Svāti
U
Uśadgu
Ś
Śrī Kūrma Purāṇa (textual colophon)

FAQs

This verse is genealogical and does not directly teach Ātman-doctrine; it preserves dynastic memory (vaṃśānucarita) that later frames dharma, kingship, and the Purāṇa’s broader Shaiva–Vaishnava synthesis.

No specific yoga practice is taught in this verse; it functions as lineage narration. Yogic and Pāśupata-oriented teachings appear elsewhere in the Kūrma Purāṇa (especially in the Upari-bhāga’s doctrinal sections).

It does not explicitly address Śiva–Viṣṇu unity; it is a traditional genealogical notice. The Kūrma Purāṇa’s non-sectarian synthesis is expressed more directly in its theological and yoga chapters rather than in this dynastic list.