Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

Pauṇḍraka’s False Vāsudeva Claim, His Death, and the Burning of Vārāṇasī by Sudarśana

सुदक्षिणस्तस्य सुत: कृत्वा संस्थाविधिं पते: । निहत्य पितृहन्तारं यास्याम्यपचितिं पितु: ॥ २७ ॥ इत्यात्मनाभिसन्धाय सोपाध्यायो महेश्वरम् । सुदक्षिणोऽर्चयामास परमेण समाधिना ॥ २८ ॥

sudakṣiṇas tasya sutaḥ kṛtvā saṁsthā-vidhiṁ pateḥ nihatya pitṛ-hantāraṁ yāsyāmy apacitiṁ pituḥ

Sudakṣiṇa, putera raja, setelah melaksanakan upacara pengebumian wajib bagi ayahandanya, bertekad dalam hati: “Hanya dengan membunuh pembunuh ayahku aku dapat menuntaskan pembalasan bagi ayah.” Dengan niat itu, Sudakṣiṇa yang dermawan, bersama para pendetanya, memuja Maheśvara dengan samādhi yang mendalam.

सुदक्षिणःSudakṣiṇa
सुदक्षिणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (नाम)
तस्यof him
तस्य:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन
सुतःson
सुतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कृत्वाhaving performed
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
संस्था-विधिम्funeral rite
संस्था-विधिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसंस्था (प्रातिपदिक) + विधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषसमासः
पतेःof the lord (king)
पतेः:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
निहत्यhaving slain
निहत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootनि + हन् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
पितृ-हन्तारम्father’s killer
पितृ-हन्तारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक) + हन्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषसमासः
यास्यामिI shall attain/go
यास्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलृट्-लकार, उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अपचितिम्requital
अपचितिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअपचिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पितुःof (my) father
पितुः:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
इतिthus
इति:
Vakyartha-dyotaka (वाक्यार्थ-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणसूचक अव्यय
आत्मनाby himself
आत्मना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
अभिसन्धायhaving resolved
अभिसन्धाय:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootअभि + सम् + धा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
स-उपाध्यायःwith his priest
स-उपाध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस (अव्यय/सह) + उपाध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सहार्थक तत्पुरुषः
महेश्वरम्Mahēśvara
महेश्वरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सुदक्षिणःSudakṣiṇa
सुदक्षिणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अर्चयामासworshipped
अर्चयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्च् (धातु)
Formलिट्-लकार (परस्मैपद), प्रथमपुरुष, एकवचन
परमेणwith supreme
परमेण:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया, एकवचन; विशेषण
समाधिनाconcentration
समाधिना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसमाधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन

Śrīla Prabhupāda writes: “The lord of the kingdom of Kāśi is Viśvanātha (Lord Śiva). The temple of Lord Viśvanātha is still existing in Vārāṇasī, and many thousands of pilgrims still gather daily in that temple.”

S
Sudakṣiṇa
P
Pauṇḍraka
M
Maheśvara (Śiva)

FAQs

He sought Śiva’s help and power to avenge his father Pauṇḍraka by killing the one he believed to be his father’s slayer—Śrī Kṛṣṇa.

Here “apaciti” means repayment or requital—Sudakṣiṇa felt he would “repay” his father by taking revenge.

Even strong concentration and ritual power can be misused when driven by anger; Bhagavatam points seekers toward devotion aligned with dharma and humility rather than vengeance.