Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

The Killing of Keśī and Vyomāsura; Nārada’s Prophetic Praise of Kṛṣṇa

तत्रासन् कतिचिच्चोरा: पालाश्च कतिचिन्नृप । मेषायिताश्च तत्रैके विजह्रुरकुतोभया: ॥ २७ ॥

tatrāsan katicic corāḥ pālāś ca katicin nṛpa meṣāyitāś ca tatraike vijahrur akuto-bhayāḥ

Dalam permainan itu, wahai Raja, ada yang berlakon sebagai pencuri, ada sebagai penggembala, dan ada sebagai biri-biri. Mereka bermain dengan gembira tanpa rasa takut.

तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formस्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
आसन्were
आसन्:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन (plural)
कतिचित्some
कतिचित्:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootकतिचित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; अनिश्चित-संख्यावाचक (indefinite numeral/pronominal adjective)
चोराःthieves
चोराः:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootचोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
पालाःguards
पालाः:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootपाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Sambandha/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
कतिचित्some
कतिचित्:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootकतिचित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; अनिश्चित-संख्यावाचक
नृपO king
नृप:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/vocative), एकवचन
मेषायिताःdisguised as sheep
मेषायिताः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootमेषायित (कृदन्त; मेषाय्/मेष-आय् इति धात्वर्थे)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘मेषवत् कृताः/मेषरूपेण स्थिताः’
and
:
सम्बन्ध (Sambandha/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formस्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
एकेsome (others)
एके:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘केचित्’ (some/others)
विजह्रुःplayed/sported
विजह्रुः:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootहृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; वि-उपसर्ग
अकुतोभयाःfearless
अकुतोभयाः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootअकुतोभय (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (a-kutaḥ-bhaya: ‘from nowhere fear’), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; ‘येषां कुतोऽपि भयं नास्ति’
K
King Parīkṣit

FAQs

This verse describes the boys in Vraja playing “without fear from any direction” (akutobhayāḥ), showing how life centered on Kṛṣṇa naturally becomes fearless.

He is portraying the simple, playful atmosphere of Vraja—children imitating roles from village life—while the narrative moves through Kṛṣṇa’s līlā around this time.

By cultivating Kṛṣṇa-centered remembrance and devotion, one learns to act with steadiness instead of anxiety—doing one’s duties while reducing fear-driven thinking.