Mahavakya
सहस्रभानुमच्छुरितापूरितत्वादलिप्या पारावारपूर इव । नैषा समाधिः । नैषा योगसिद्धिः । नैषा मनोलयः । ब्रह्मैक्यं तत् । आदित्यवर्णं तमसस्तु पारे । सर्वाणि रूपाणि विचित्य धीरः । नामानि कृत्वाऽभिवदन् यदास्ते । धाता पुरस्ताद्यमुदाजहार । शक्रः प्रविद्वान् प्रदिशश्चतस्रः । तमेव विद्वानमृत इह भवति । नान्यः पन्था अयनाय विद्यते । यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवाः । तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् । ते ह नाकं महिमानः सचन्ते । यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥७–१०॥
सहस्र-भानुमत्-छुरित-आपूरितत्वात् । अलिप्या । पार-अवार-पूरः इव । न एषा समाधिः । न एषा योग-सिद्धिः । न एषा मनः-लयः । ब्रह्म-ऐक्यम् तत् । आदित्य-वर्णम् । तमसः तु पारे । सर्वाणि रूपाणि विचित्य । धीरः । नामानि कृत्वा । अभिवदन् । यत् आस्ते । धाता पुरस्तात् । यम् उदाजहार । शक्रः । प्रविद्वान् । प्रदिशः चतस्रः । तम् एव विद्वान् । अमृतः इह भवति । न अन्यः पन्थाः । अयनाय विद्यते । यज्ञेन यज्ञम् अयजन्त । देवाः । तानि धर्माणि । प्रथमानि आसन् । ते ह नाकम् । महिमानः सचन्ते । यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥
sahasrabhānumacchuritāpūritatvād alipyā pārāvārapūra iva | naiṣā samādhiḥ | naiṣā yogasiddhiḥ | naiṣā manolayaḥ | brahmaikyaṃ tat | ādityavarṇaṃ tamasastu pāre | sarvāṇi rūpāṇi vicitya dhīraḥ | nāmāni kṛtvā’bhivadan yadāste | dhātā purastād yam udājahāra | śakraḥ pravidvān pradiśaś catasraḥ | tam eva vidvān amṛta iha bhavati | nānyaḥ panthā ayanāya vidyate | yajñena yajñam ayajanta devāḥ | tāni dharmāṇi prathamāny āsan | te ha nākaṃ mahimānaḥ sacante | yatra pūrve sādhyāḥ santi devāḥ ||7–10||
सहस्रकिरणी आदित्याच्या तेजाने सर्वत्र परिपूर्ण असल्यामुळे ही अवस्था अलिप्त आहे—जशी पूर दूर-नजीक दोन्ही तीर भरून टाकतो. ही समाधी नाही, योगसिद्धी नाही, मनोलयही नाही; हेच ब्रह्मैक्य आहे. तो आदित्यवर्ण आहे, तमाच्या पलीकडे. धीर पुरुष सर्व रूपांचे विवेचन करून, नामांची रचना करून व त्यांचा उच्चार करतानाही साक्षीभावाने अन्यथा स्थित राहतो. धाता सृष्टीच्या आरंभीच त्याचा उद्घोष करीत होता; प्रविद्वान इंद्राने चारही दिशांत (त्याचाच) प्रतिपादन केले. त्यालाच जाणून मनुष्य इथेच अमृत होतो; मुक्तिगमनाचा दुसरा मार्ग नाही. यज्ञाने देवांनी यज्ञाचीच उपासना केली; तेच प्रथम धर्मविधान होते. ते स्वर्गमहिमेला प्राप्त झाले, जिथे पूर्वीचे साध्यदेव वास करतात.
Because it is filled and pervaded by the (radiance) of the thousand-rayed (Sun), it is untainted—like a flood that fills both the farther and nearer shores. This is not samādhi; this is not yogic attainment; this is not dissolution of mind: that is Brahman-unity. (He is) of solar hue, beyond darkness. The steadfast one, having discerned all forms, having fashioned names, and uttering them, remains otherwise (as the witness). The Creator proclaimed Him from the beginning; Indra, the knower, (proclaimed Him) in the four directions. Knowing Him alone, one becomes immortal here; there is no other path for going (to liberation). By sacrifice the gods worshipped the Sacrifice; those were the first ordinances. They indeed attained the greatness of heaven, where the former Sādhyas, the gods, are.