Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 186

गोप्रतारे कृतं स्नानं सर्वपापप्रणाशनम् । गोप्रतारे नरः स्नात्वा दृष्ट्वा गुप्तहरिं विभुम् । सर्वपापैः प्रमुच्येत नात्र कार्या विचारणा

gopratāre kṛtaṃ snānaṃ sarvapāpapraṇāśanam | gopratāre naraḥ snātvā dṛṣṭvā guptahariṃ vibhum | sarvapāpaiḥ pramucyeta nātra kāryā vicāraṇā

गोप्रतार येथे केलेले स्नान सर्व पापांचा नाश करणारे आहे. जो मनुष्य गोप्रतारात स्नान करून विभू ‘गुप्तहरी’चे दर्शन घेतो, तो सर्व पापांतून मुक्त होतो—येथे विचार करण्याची गरज नाही.

गोप्रतारेat Gopratāra
गोप्रतारे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगो-प्रतार (प्रातिपदिक; गो + प्रतार)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण
कृतम्done, performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषण
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सर्वपापप्रणाशनम्destroyer of all sins
सर्वपापप्रणाशनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व-पाप-प्रणाशन (प्रातिपदिक; सर्व + पाप + प्रणाशन)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषण; अर्थः—सर्वेषां पापानां प्रणाशनम्
गोप्रतारेat Gopratāra
गोप्रतारे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगो-प्रतार (प्रातिपदिक; गो + प्रतार)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अर्थः—having bathed
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अर्थः—having seen
गुप्तहरिम्the hidden Hari (Viṣṇu)
गुप्तहरिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगुप्त-हरि (प्रातिपदिक; गुप्त + हरि)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘दृष्ट्वा’ इत्यस्य कर्म
विभुम्the all-pervading, mighty one
विभुम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘हरिम्’ इत्यस्य विशेषण
सर्वपापैःfrom all sins
सर्वपापैः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व-पाप (प्रातिपदिक; सर्व + पाप)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; अपादानार्थे (ablatival sense with instrumental)
प्रमुच्येतis freed, would be released
प्रमुच्येत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-मुच् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे—‘he would be released’
not
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
कार्याto be done, necessary
कार्या:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘विचारणा’ इत्यस्य विशेषण; अर्थः—कर्तव्या
विचारणाdeliberation, inquiry
विचारणा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविचारणा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; भाववाचक; निषेधेन सह

Brahmā (deduced)

Tirtha: Gopratāra

Type: ghat

Scene: Pilgrims descend stone steps to a river-ghāṭa at dawn; a small sanctum nearby holds the mysterious ‘Gupta-Hari’ icon, partially veiled, radiating quiet majesty; water ripples reflect lamp-light and saffron cloth.

G
Gopratāra
G
Gupta-Hari (Viṣṇu)

FAQs

Tīrtha-snānā combined with the Lord’s darśana is presented as a complete means for purification and release from sin.

Gopratāra Tīrtha in Ayodhyā, along with the darśana of Gupta-Hari.

Bathe at Gopratāra and then take darśana of Gupta-Hari (Viṣṇu) for total sin-destruction.