Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 47

सूत उवाच । इत्थं तदा समाकर्ण्य कुम्भयोनिमुनेस्तदा । कृष्णद्वैपायनो व्यासः पुनः पप्रच्छ कौतुकात्

sūta uvāca | itthaṃ tadā samākarṇya kumbhayonimunestadā | kṛṣṇadvaipāyano vyāsaḥ punaḥ papraccha kautukāt

सूत म्हणाले—अशा रीतीने कुंभयोनि मुनि अगस्त्यांचे वचन ऐकून कृष्णद्वैपायन व्यासांनी कुतूहलाने पुन्हा त्यांना प्रश्न केला।

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
इत्थम्thus
इत्थम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
तदाthen
तदा:
Kala-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then)
समाकर्ण्यhaving heard
समाकर्ण्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + कर्ण्/कृ (धातु: कर्ण् ‘to hear’ as denominative)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); ‘having heard’
कुम्भ-योनि-मुनेःof the pot-born sage (Agastya)
कुम्भ-योनि-मुनेः:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकुम्भ (प्रातिपदिक) + योनि (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; बहुव्रीहि—कुम्भः योनिः यस्य सः (one whose birth is from a pot) इति; तस्य मुनेः (of the sage Agastya)
तदाthen
तदा:
Kala-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then)
कृष्ण-द्वैपायनःKṛṣṇa Dvaipāyana
कृष्ण-द्वैपायनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक) + द्वैपायन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्मधारय—कृष्णः द्वैपायनः (Kṛṣṇa who is Dvaipāyana)
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; उपपद-सम्बोधन/अपि नाम (apposition to previous)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्तिवाचक (again)
पप्रच्छasked
पप्रच्छ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पृच्छ् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
कौतुकात्out of curiosity
कौतुकात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकौतुक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5), एकवचन; हेत्वर्थे (ablative of cause: out of curiosity)

Sūta

Tirtha: Sahasradhārā (introduced by frame)

Type: kund

Listener: (implied) Śaunaka and the Naimiṣāraṇya sages

Scene: A forest-āśrama setting: Sūta recounts how Vyāsa, after hearing Agastya, asks again with bright curiosity; palm-leaf manuscripts, water-pot (kamaṇḍalu), and seated sages in a semicircle.

S
Sūta
A
Agastya (Kumbhayoni)
V
Vyāsa (Kṛṣṇa-Dvaipāyana)

FAQs

Reverent inquiry into tīrtha-māhātmya is itself a devotional act; sacred knowledge is transmitted through respectful dialogue.

Indirectly Sahasradhārā and the Ayodhyā tīrthas, as the dialogue transitions into their detailed praise.

None; it establishes the narrative setting and the questioning that leads to the tīrtha’s glorification.