Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 45

सहस्रधारासंज्ञं तु सर्वकिल्बिषनाशनम् । यस्मिन्रामाज्ञया वीरो लक्ष्मणः परवीरहा । प्राणानुत्सृज्य योगेन ययौ शेषात्मतां पुरा

sahasradhārāsaṃjñaṃ tu sarvakilbiṣanāśanam | yasminrāmājñayā vīro lakṣmaṇaḥ paravīrahā | prāṇānutsṛjya yogena yayau śeṣātmatāṃ purā

ते तीर्थ ‘सहस्रधारा’ या नावाने प्रसिद्ध असून सर्व कल्मषांचा नाश करणारे आहे। तेथेच पूर्वी रामाच्या आज्ञेने पराक्रमी, शत्रुवीरसंहारी लक्ष्मणाने योगाने प्राणोत्सर्ग करून शेष (अनंत) स्वरूप प्राप्त केले।

सहस्रधारा-संज्ञम्named ‘Sahasradhārā’
सहस्रधारा-संज्ञम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसहस्रधारा (प्रातिपदिक) + संज्ञा (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; विशेषण—‘सहस्रधारा’ इति संज्ञा यस्य तत् (having the name ‘Sahasradhārā’)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), विरोध/अन्वयार्थे (but/indeed)
सर्व-किल्बिष-नाशनम्destroyer of all sins
सर्व-किल्बिष-नाशनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + किल्बिष (प्रातिपदिक) + नाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; विशेषण—सर्वेषां किल्बिषाणां नाशनम् (destroyer of all sins)
यस्मिन्in which (place)
यस्मिन्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative pronoun)
राम-आज्ञयाby Rama’s command
राम-आज्ञया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक) + आज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; रामस्य आज्ञया (by Rama’s command)
वीरःthe hero
वीरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
लक्ष्मणःLakṣmaṇa
लक्ष्मणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; वीरः इत्यस्य अपि विशेष्य (apposition)
पर-वीर-हाslayer of enemy heroes
पर-वीर-हा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक) + वीर (प्रातिपदिक) + हन् (धातु) → हा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; विशेषण—परवीरान् हन्ति इति (slayer of enemy heroes)
प्राणान्life-breaths
प्राणान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
उत्सृज्यhaving given up
उत्सृज्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउत् + सृज् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अव्ययभाव (having abandoned); क्रियाविशेषण (prior action)
योगेनby yoga
योगेन:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन
ययौwent/attained
ययौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
शेष-आत्मताम्the state of being Śeṣa
शेष-आत्मताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशेष (प्रातिपदिक) + आत्मता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; शेषस्य आत्मता (state of being Śeṣa)
पुराformerly
पुरा:
Kala-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)

Narrative voice (contextually Sūta relating the Māhātmya)

Tirtha: Sahasradhārā

Type: ghat

Scene: On Sarayū’s bank, Lakṣmaṇa—heroic yet serene—sits in yogic posture, receiving Rāma’s command in memory; as prāṇa withdraws, a luminous serpent-form (Śeṣa/Ananta) manifests subtly, while pilgrims witness the sanctity of Sahasradhārā’s many-streamed waters.

S
Sahasradhārā
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
Ś
Śeṣa (Ananta)

FAQs

It teaches that a sanctified tīrtha can purify even deep moral taints, and that dharma-filled obedience and yogic mastery culminate in divine attainment.

Sahasradhārā Tīrtha, praised as ‘sarva-kilbiṣa-nāśana’ (the remover of all sins) within Ayodhyā’s sacred geography.

No explicit rite is prescribed here; the verse chiefly proclaims the tīrtha’s sin-destroying power and recalls Lakṣmaṇa’s yogic relinquishing of prāṇas.