Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 55

बाह्यो पवनमध्ये तु पूजयामास तं तथा । अवनिज्य स्वयं पादौ विप्रपादावनेजनम् । धारयामास शिरसा जगतः पावनो हरिः

bāhyo pavanamadhye tu pūjayāmāsa taṃ tathā | avanijya svayaṃ pādau viprapādāvanejanam | dhārayāmāsa śirasā jagataḥ pāvano hariḥ

बाहेर मोकळ्या वाऱ्यात त्यांनी त्याची यथाविधी पूजा केली. स्वतःच्या हातांनी ब्राह्मणाचे चरण धुऊन, जगत्पावन हरिने ते चरणोदक मस्तकी धारण केले.

बाह्यःoutside (in the open)
बाह्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबाह्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (हरिः)
पवनमध्येin the midst of the wind/open air
पवनमध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपवन + मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (मध्य), सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; सप्तमी-तत्पुरुष (पवने मध्यं यस्मिन्)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)
पूजयामासworshipped/honoured
पूजयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative/iterative nuance)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तथाthus
तथा:
Kriya-viseshana (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb: thus/in that manner)
अवनिज्यhaving washed
अवनिज्य:
Kriya-viseshana (Adverbial to main verb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootअव-निज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund): 'washing'
स्वयम्himself
स्वयम्:
Karta (Agent-emphasis/कर्ता)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय, कर्तृवाचक-क्रियाविशेषण (by oneself)
पादौ(the two) feet
पादौ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), द्विवचन
विप्रपादावनेजनम्the washing-water of the Brahmin’s feet
विप्रपादावनेजनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविप्र + पाद + अवनेजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विप्रस्य पादयोः अवनेजनम्)
धारयामासheld/bore
धारयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative/iterative nuance)
शिरसाwith (his) head
शिरसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
जगतःof the world
जगतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
पावनःpurifier
पावनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपावन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (हरिः)
हरिःHari (Vishnu/Krishna)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual purāṇic narrator within Dvārakā Māhātmya)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: In the open courtyard, Kṛṣṇa kneels before a brāhmaṇa, gently washing the sage’s feet; he lifts the foot-water and touches it to his head, attendants watching in reverent silence.

H
Hari (Kṛṣṇa)
D
Durvāsā
B
Brāhmaṇa

FAQs

Reverence to realized sages is itself purifying; humility and service are central to purāṇic dharma.

Dvārakā, shown as a place where the highest standard of honoring guests and sages is practiced.

Pāda-prakṣālana (washing a revered guest’s feet) and honoring the pādodaka/caraṇāmṛta by placing it on the head.