Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 67

पांडुरं गजमारूढां स्तूयमानां महर्षिभिः । सुरद्रुमपुष्पमालां बिभ्रतीं मल्लिकायुताम्

pāṃḍuraṃ gajamārūḍhāṃ stūyamānāṃ maharṣibhiḥ | suradrumapuṣpamālāṃ bibhratīṃ mallikāyutām

ती पांढऱ्या हत्तीवर आरूढ होऊन तेजस्वी दिसत होती आणि महर्षी तिची स्तुती करीत होते. तिने सुरद्रुमाच्या पुष्पांची माळ धारण केली होती, त्यात मल्लिका (चमेली) मिसळलेली होती.

पाण्डुराम्pale, fair
पाण्डुराम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपाण्डुर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; accusative singular qualifying ताम् (understood)
गजम्elephant
गजम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; (समासपूर्वपद)
आरूढाम्mounted on an elephant
आरूढाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआ-रुह् (धातु) → आरूढ (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः, स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: गज-आरूढाम् (गजे आरूढा)
स्तूयमानाम्being praised
स्तूयमानाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootस्तु (धातु) → स्तूयमान (कृदन्त, वर्तमानकाले कर्मणि)
Formकर्मणि वर्तमानकृदन्तः (शानच्), स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; accusative singular
महर्षिभिःby great sages
महर्षिभिः:
Kartr (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; instrumental plural (agent in passive)
सुरdivine
सुर:
Sambandha (Genitival/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे; (समासपूर्वपद)
द्रुमtree
द्रुम:
Sambandha (Genitival/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे; (समासमध्यपद)
पुष्पflower
पुष्प:
Sambandha (Genitival/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे; (समासमध्यपद)
मालाम्a garland of divine-tree flowers
मालाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमाला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: सुर-द्रुम-पुष्प-मालाम् (सुरद्रुमस्य पुष्पाणां माला)
बिभ्रतीम्bearing, carrying
बिभ्रतीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootभृ (धातु) → बिभ्रत् (कृदन्त, शतृ)
Formवर्तमानकृदन्तः (शतृ), स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; accusative singular
मल्लिकाjasmine
मल्लिका:
Sambandha (Genitival/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमल्लिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे; (समासपूर्वपद)
युताम्accompanied with jasmine
युताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootयुत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: मल्लिका-युताम् (मल्लिकाभिः युता)

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing the sages (deduced)

Scene: Śrī appears radiant, seated upon a pale/white elephant, while great sages chant praises. She wears a garland of heavenly blossoms interwoven with jasmine, suggesting both celestial and earthly fragrance.

M
Mahālakṣmī
E
Elephant (Gaja)
M
Maharṣis

FAQs

Śrī is celebrated as both spiritual and worldly auspiciousness—revered by sages and expressed through symbols like the elephant and celestial garlands.

No single tīrtha is singled out; the verse is part of the Kedārakhaṇḍa narrative praising the Goddess.

None; it describes praise (stuti) and honouring with garlands.