स्वशरीरमालभेत् अनेन मंत्रेण । ओंखखोल्काय नमः । सप्तवारानुच्चार्य स्थातव्यम् । तेन शुद्धिरुपसंजायते देहस्यार्चार्हता भवति । पश्चादासनस्थं देवं सवितारं मंडलमध्ये द्वादशात्मकं सुरादिभिः संपूज्यमानं ध्यात्वा पूर्वोक्तमर्घपात्रं शिरसि कृत्वा भूमौ जानुनी निपात्य सूर्याभिमुखस्तद्गतमनाभूत्वार्घमंत्रमुदाहरेत् । तदुच्यते सूर्यवक्त्राद्विनिर्गतमिति
svaśarīramālabhet anena maṃtreṇa | oṃkhakholkāya namaḥ | saptavārānuccārya sthātavyam | tena śuddhirupasaṃjāyate dehasyārcārhatā bhavati | paścādāsanasthaṃ devaṃ savitāraṃ maṃḍalamadhye dvādaśātmakaṃ surādibhiḥ saṃpūjyamānaṃ dhyātvā pūrvoktamarghapātraṃ śirasi kṛtvā bhūmau jānunī nipātya sūryābhimukhastadgatamanābhūtvārghamaṃtramudāharet | taducyate sūryavaktrādvinirgatamiti
या मंत्राने स्वतःच्या शरीरास स्पर्श/लेपन करावे—“ॐ खखोल्काय नमः।” तो सात वेळा जपून स्थिर राहावे; त्यामुळे देहाची शुद्धी होते व तो अर्चनेस योग्य होतो। नंतर मंडलाच्या मध्यभागी आसनस्थ द्वादशात्मक देव सविता, देवांनी पूजिला जात आहे असा ध्यान करून; पूर्वोक्त अर्घ्यपात्र शिरावर ठेवून, भूमीवर दोन्ही गुडघे टेकून, सूर्याभिमुख होऊन, मन त्याच्यात एकाग्र करून अर्घ्यमंत्र उच्चारावा—तो सूर्याच्या मुखातून निघाला असे म्हणतात।
Nārada
Scene: A devotee at sunrise, body anointed while softly repeating a mantra; a mandala on the ground with Savitṛ visualized enthroned within it, twelvefold radiance; the devotee lifts the copper ārghya vessel to the crown of the head, kneels, and offers facing the Sun.
Inner and outer purity, dhyāna, and mantra together make the offering a direct act of communion with Sūrya.
No specific site is named; the passage teaches a standardized worship sequence (vidhi) for Sūrya.
Recite a purification mantra seven times, meditate on twelvefold Savitṛ, kneel facing the Sun, hold the arghya vessel reverently, and recite the arghya-mantra.