एवमस्त्विति तान्यूचुः प्रीत्यर्थं शरजन्मनः । ततो ब्रह्मा स्वयं तत्र रौद्रैर्मंत्रैर्हुताशनम् । गाधिपुत्रादिभिर्विप्रैस्तर्पयामास संयुतः
evamastviti tānyūcuḥ prītyarthaṃ śarajanmanaḥ | tato brahmā svayaṃ tatra raudrairmaṃtrairhutāśanam | gādhiputrādibhirvipraistarpayāmāsa saṃyutaḥ
‘एवमस्तु’ असे म्हणत त्यांनी शरजन्मा भगवान् स्कंदाला प्रसन्न करण्याचा हेतू धरला। मग ब्रह्मदेवांनी तेथेच रौद्र मंत्रांनी हुताशनाला तृप्त केले आणि गाधिपुत्र आदी विप्रांसह तर्पण केले।
Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)
Tirtha: सर्वतीर्थ-सरस्-तट (प्रतिष्ठा-पूर्वकर्म-स्थल)
Type: kshetra
Scene: ब्रह्मा सरस्तटे वेदिकायां अग्निं प्रज्वाल्य रौद्र-मन्त्रैः आहुतीः ददाति; ऋषयः/विप्राः (गाधिपुत्र-विश्वामित्रादयः) समवेताः; स्कन्द-प्रीत्यर्थं देवाः ‘एवमस्तु’ इति वदन्ति।
Major sacred works are sealed by Vedic-style rites—mantra and fire-offering—uniting devotion with disciplined ritual.
The consecration activity is performed at the same sacred lake-site described in this adhyāya; the verse emphasizes rite, not a named geography.
Agni-tarpaṇa/homa using Rudra-mantras, performed with qualified brāhmaṇas (vipras).