Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 37

अर्धनारीश्वरं देवं व्याप्य विश्वमवस्थितम् । दृष्ट्वा तमब्रुवं देवं भजस्वेति च भक्तितः

ardhanārīśvaraṃ devaṃ vyāpya viśvamavasthitam | dṛṣṭvā tamabruvaṃ devaṃ bhajasveti ca bhaktitaḥ

विश्वात व्यापून स्थित असलेल्या अर्धनारीश्वर देवाचे मी दर्शन घेतले. त्या प्रभूला पाहून मी भक्तिभावाने म्हणालो—“त्याचेच भजन करा.”

अर्धनारीश्वरम्Ardhanārīśvara (the Lord who is half woman)
अर्धनारीश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्ध-नारी-ईश्वर (प्रातिपदिक; अर्ध + नारी + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (नार्याः ईश्वरः) + कर्मधारय-सदृशः (अर्धनारी)
देवम्the god
देवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
व्याप्यhaving pervaded
व्याप्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√व्याप् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), परस्मैपदी; अर्थः—‘व्याप्य’ = having pervaded
विश्वम्the universe
विश्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवस्थितम्situated/abiding
अवस्थितम्:
Karma-samānādhikaraṇa (Object complement/कर्मसमानाधिकरण)
TypeVerb
Root√स्था (धातु) + अव (उपसर्ग)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘अवस्थित’ = situated/standing
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), परस्मैपदी; ‘having seen’
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रुवम्I said/spoke
अब्रुवम्:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदी
देवम्to the god
देवम्:
Sambodhyārtha/Karma (Addressed object/सम्बोधनार्थ)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भजस्वworship (you)
भजस्व:
Kriyā (Injunction/आज्ञा)
TypeVerb
Root√भज् (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपदी
इतिthus
इति:
Vākyārtha-sūcaka (Quotation marker/वाक्यार्थसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
भक्तितःout of devotion
भक्तितः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान/हेतु), एकवचन; अव्ययीभावार्थे—‘भक्तितः’ = out of devotion

Brahmā (continuing first-person narration; deduced)

Scene: A visionary darśana: Ardhanārīśvara stands as the axis of the universe, half Śiva and half Pārvatī, radiating through the worlds; the seer addresses the deity with folded hands, urging worship.

A
Ardhanārīśvara
B
Brahmā

FAQs

Śiva and Śakti are one reality; devotion to the all-pervading Lord is the foundation of cosmic harmony and liberation.

No specific pilgrimage site is named; the verse is theological, highlighting Ardhanārīśvara.

An implicit prescription of bhajana/upāsanā (devotional worship) is indicated by ‘bhajasva’.