Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

गतिं कांचिन्न पश्यन्ति गावः शीतार्दिता इव । परस्परं व्यलीयंत गजेषु तुरगेषु च । रथेषु च भयत्रस्तास्तत्रतत्र निलिल्यिरे

gatiṃ kāṃcinna paśyanti gāvaḥ śītārditā iva | parasparaṃ vyalīyaṃta gajeṣu turageṣu ca | ratheṣu ca bhayatrastāstatratatra nililyire

थंडीने कुडकुडणाऱ्या गाईंप्रमाणे त्यांना कोणताही मार्ग दिसत नव्हता. भयभीत होऊन ते एकमेकांच्या आडोशाला, हत्ती, घोडे आणि रथांमध्ये लपू लागले.

गतिम्a way; movement; course
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्
काञ्चित्any (some)
काञ्चित्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्; अनिश्चित-विशेषणम् (some/any)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
पश्यन्तिsee
पश्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
गावःcows
गावः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्
शीत-आर्दिताःafflicted by cold
शीत-आर्दिताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशीत + आर्दित (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Form√अर्द् (धातु) से क्त; स्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; तत्पुरुषः ‘शीतेन आर्दिताः’
इवas if
इव:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम्
परस्परम्mutually; one another
परस्परम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरस्परम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; परस्परार्थे (mutually)
व्यलीयन्तclung/pressed together; merged
व्यलीयन्त:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√ली (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; छन्दसि/पाठभेदे ‘व्यलीयन्ते’
गजेषुamong/on the elephants
गजेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
तुरगेषुamong/on the horses
तुरगेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतुरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
रथेषुamong/on the chariots
रथेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
भय-त्रस्ताःfrightened
भय-त्रस्ताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय + त्रस्त (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Form√त्रस् (धातु) से क्त; पुंलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; तत्पुरुषः ‘भयेन त्रस्ताः’
तत्रthere
तत्र:
Desha (Place/देश)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
तत्रhere and there
तत्र:
Desha (Place/देश)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formपुनरुक्त-देशवाचक-अव्ययम् (here and there)
निलिल्यिरेtook shelter; hid
निलिल्यिरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-√ली (धातु)
Formलिट् (Perfect), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्

Lomaharṣaṇa (Sūta), narrating to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: Devas, unable to find escape, bunch together like cattle in biting cold; some cling to elephants’ flanks, others to horses’ reins and chariot rails, hiding behind wheels and bodies amid chaos.

K
Kālanemi
G
gaja (elephants)
T
turaga (horses)
R
ratha (chariots)

FAQs

When adharma erupts as terror, beings lose clarity and refuge; Purāṇic narratives urge steadiness and righteous protection rather than panic.

No tīrtha is directly praised in this verse; it is a battlefield description within the Kaumārikākhaṇḍa narrative.

None—this verse is descriptive, not prescriptive.