Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 32

शुश्रूषार्थं प्रदत्ता वै देवैर्हरिहरादिभिः । संतुष्टेन तु शर्वेण तेभ्यो दत्तं तु चेत नम्

śuśrūṣārthaṃ pradattā vai devairhariharādibhiḥ | saṃtuṣṭena tu śarveṇa tebhyo dattaṃ tu ceta nam

शुश्रूषा-सेवेच्या हेतूने हरि-हर आदी देवांनी त्यांना हे सन्मान दिले. आणि शर्व (शिव) प्रसन्न झाल्यावर ते त्यांना अनुमोदित दानरूपाने प्राप्त झाले.

शुश्रूषार्थम्for the purpose of service/attendance
शुश्रूषार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootशुश्रूषा + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-तत्पुरुष (शुश्रूषायै अर्थः), पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोगे नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; प्रयोजनार्थक (purpose)
प्रदत्ताःwere given
प्रदत्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + दा (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/खल्वर्थक अव्यय (emphatic particle)
देवैःby the gods
देवैः:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
हरिहरादिभिःby (the gods) beginning with Hari and Hara
हरिहरादिभिः:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootहरि + हर + आदि (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/तत्पुरुष-प्राय (हरिहरौ आदिः येषां ते), पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
संतुष्टेनby the satisfied
संतुष्टेन:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + तुष् (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) ‘satisfied’, पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; विशेषणम्
तुbut/and
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयबोधक अव्यय (contrastive particle)
शर्वेणby Śarva (Śiva)
शर्वेण:
Karana/Agent in passive (कर्ता-कारक in कर्मणि)
TypeNoun
Rootशर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
तेभ्यःto them
तेभ्यः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), पुल्लिङ्ग, चतुर्थी/पञ्चमी (4th/5th Dative/Ablative), बहुवचन; अत्र चतुर्थी (recipient)
दत्तम्(was) given
दत्तम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; (किञ्चित् वस्तु) ‘given’
तुand/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formपुनरुक्त-तु (particle)
चेतif
चेत:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formशर्तार्थक अव्यय (conditional particle)
नम्bow (you)
नम्:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद

Narrator (Purāṇic narrator within Dharmāraṇya Māhātmya context; specific speaker not explicit in the snippet)

Scene: देव-सभा का संकेत: हरि, हर, और अन्य देवताओं की उपस्थिति/आशीर्वाद; शर्व प्रसन्न होकर वणिकों/सेवकों को ‘अनुज्ञा’ प्रदान करते हैं—प्रकाश-वलय, पुष्प-वृष्टि, और वर-मुद्रा।

H
Hari (Viṣṇu)
H
Hara (Śiva)
Ś
Śarva (Śiva)
D
Devas

FAQs

Sincere service (śuśrūṣā) attracts divine favor; when the deity is pleased, blessings and authority are conferred.

The verse continues the Dharmāraṇya Māhātmya setting; it emphasizes divine sanction rather than naming a particular tīrtha.

Devoted service/attendance (śuśrūṣā) is recommended implicitly as a dharmic discipline leading to divine satisfaction.