Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 82

एवं त्रिरात्रं सुविसृष्टभोजनः स पार्वतीध्यान रतो महीपतिः । सम्यक्प्रणामैर्विविधैश्च संस्तवैर्गौरीं प्रपन्नार्तिहरामतोषयत्

evaṃ trirātraṃ suvisṛṣṭabhojanaḥ sa pārvatīdhyāna rato mahīpatiḥ | samyakpraṇāmairvividhaiśca saṃstavairgaurīṃ prapannārtiharāmatoṣayat

अशा रीतीने तीन रात्रि संयमित आहार घेऊन तो राजा पार्वतीच्या ध्यानात मग्न राहिला; योग्य प्रणाम व विविध स्तोत्रांनी शरणागतांचे दुःख हरिणारी गौरी प्रसन्न केली।

evaṃthus
evaṃ:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevaṃ (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
tri-rātramfor three nights
tri-rātram:
Kāla-adhikaraṇa (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Roottri (प्रातिपदिक) + rātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (काल-अवधि), एकवचन; द्विगु-समासः (त्रीणि रात्राणि)
su-visṛṣṭa-bhojanaḥhaving well-distributed food (i.e., having properly arranged meals/fasting regimen)
su-visṛṣṭa-bhojanaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/अव्यय) + visṛṣṭa (कृदन्त, √sṛj) + bhojana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (स/महीपतिः); तत्पुरुषः (सुविसृष्टं भोजनं यस्य)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
pārvatī-dhyānameditation on Pārvatī
pārvatī-dhyāna:
Viṣaya (Object of mental act/विषय)
TypeNoun
Rootpārvatī (प्रातिपदिक) + dhyāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (अव्यक्त), एकवचन; तत्पुरुषः (पार्वत्याः ध्यानम्)
rataḥengaged (in)
rataḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootrata (प्रातिपदिक; √ram क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘engaged/attached’; विशेषणम् (स/महीपतिः)
mahī-patiḥthe king (lord of the earth)
mahī-patiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmahī (प्रातिपदिक) + pati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (महीनां पतिः)
samyak-praṇāmaiḥwith proper salutations
samyak-praṇāmaiḥ:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootsamyak (अव्यय) + praṇāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; अव्ययीभावः (सम्यक् + प्रणाम)
vividhaiḥvarious
vividhaiḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootvividha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (प्रणामैः/संस्तवैः)
caand
ca:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
saṃstavaiḥwith hymns/praises
saṃstavaiḥ:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootsaṃstava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
gaurīmGaurī
gaurīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootgaurī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
prapanna-ārti-harāmremover of the distress of the surrendered
prapanna-ārti-harām:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprapanna (कृदन्त, √pad/√prapad क्त) + ārti (प्रातिपदिक) + harā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (गौरीम्); तत्पुरुषः (प्रपन्नानां आर्तिं हरति इति)
atoṣayatpleased
atoṣayat:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√tuṣ (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; causative sense in usage ‘to please’

Narrator (Purāṇic voice)

Tirtha: Ambikā-bhavana

Type: kshetra

Scene: For three consecutive nights, the king remains in Pārvatī-dhyāna, taking only regulated food; he repeatedly prostrates and sings varied hymns before Gaurī’s shrine until she is pleased.

P
Pārvatī
G
Gaurī
K
King (mahīpati)

FAQs

Steady, time-bound discipline (trirātra), meditation, and heartfelt praise draw the compassionate Goddess who relieves the distress of surrendered devotees.

The verse centers on devotion to Gaurī/Pārvatī; the specific locale is implied by the prior mention of Ambikā’s abode rather than named here.

A three-night observance with regulated diet, meditation on Pārvatī, prostrations, and recitation of hymns (stotras/saṃstavas).