Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 120

तस्मात्सर्वप्रदो मंत्रः सोऽयं पञ्चाक्षरः स्मृतः । स्त्रीभिः शूद्रैश्च संकीर्णैर्धार्यते मुक्तिकांक्षिभिः

tasmātsarvaprado maṃtraḥ so'yaṃ pañcākṣaraḥ smṛtaḥ | strībhiḥ śūdraiśca saṃkīrṇairdhāryate muktikāṃkṣibhiḥ

म्हणून हा सर्वफलप्रद मंत्र ‘पंचाक्षर’ म्हणून प्रसिद्ध आहे। स्त्रिया, शूद्र व संकीर्णवर्णीयही—मोक्षाची इच्छा करणाऱ्यांनी—हा मंत्र धारण करून जपावा।

तस्मात्therefore; from that
तस्मात्:
Hetu/Apādāna (Cause/Source)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात्—सर्वनाम (तद्), पञ्चमी-एकवचन (Ablative singular); अव्ययीभावार्थे ‘therefore/from that’ इत्यर्थे अव्ययवत् प्रयोगः
सर्वप्रदःgiver of all (boons)
सर्वप्रदः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व + प्रद (प्रद—प्रातिपदिक; √दा (धातु) + कृत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; विशेषणम् (मन्त्रः इति विशेष्यस्य)
मन्त्रःmantra
मन्त्रः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन
सःthat (he/it)
सः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; सर्वनाम
अयम्this
अयम्:
Apposition (सः इत्यस्य विशेषणवत्/समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; सर्वनाम
पञ्चाक्षरःfive-syllabled
पञ्चाक्षरः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपञ्च + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; विशेषणम् (मन्त्रः)
स्मृतःis remembered/called
स्मृतः:
Kriyā (Predicate; passive participle)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘is called/remembered’
स्त्रीभिःby women
स्त्रीभिः:
Karta (Agent in passive)
TypeNoun
Rootस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन (Instrumental plural)
शूद्रैःby śūdras
शूद्रैः:
Karta (Agent in passive)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
संकीर्णैःby mixed (people)
संकीर्णैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + √कॄ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन; ‘mixed/variegated’—स्त्रीभिः शूद्रैः इत्यादीनां विशेषणम्
धार्यतेis borne/observed
धार्यते:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√धृ (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive): ‘is to be borne/recited/held’
मुक्तिकांक्षिभिःby those desiring liberation
मुक्तिकांक्षिभिः:
Karta (Agent in passive)
TypeNoun
Rootमुक्ति + काङ्क्षिन् (प्रातिपदिक; √काङ्क्ष् (धातु) + इन्)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-बहुवचन; ‘mukti-kāṅkṣin’ = मुक्तिं काङ्क्षति इति; करण/कर्तृवाचक तृतीया (agent in passive)

Not explicit in snippet (contextual narrator voice within Brahmottarakhaṇḍa)

Scene: A diverse assembly—women, Śūdras, and mixed communities—sit in a simple shrine space before a Śiva-liṅga, counting rudrākṣa beads, the pañcākṣara syllables appearing as luminous letters around them.

P
Pañcākṣara Mantra
M
Mukti

FAQs

Liberation-oriented devotion is open to all; the five-syllabled Śiva-mantra is praised as universally beneficent.

No specific tīrtha is named in this verse; the focus is on the universal efficacy of the pañcākṣara mantra.

The prescription is to ‘hold/recite’ (dhāryate) the pañcākṣara mantra as a means toward mukti.