Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

दूषणवधः

The Slaying of Dūṣaṇa and the Rout of Khara’s Host

क्षणेन तु महाघोरं वनं निहतराक्षसम्।बभूव निरयप्रख्यं मांसशोणितकर्दमम्।।।।

kṣaṇena tu mahāghoraṁ vanaṁ nihatarākṣasam | babhūva nirayaprakhyaṁ māṁsaśoṇitakardamam ||

क्षणातच ते वन—निहत राक्षसांनी भरलेले—अत्यंत घोर झाले; नरकासारखे भासू लागले, कारण भूमी मांस-रक्ताच्या चिखलाने भरली होती।

kṣaṇenain a moment
kṣaṇena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootkṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन — काल-करणम् (time-instrument)
tuindeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात
mahā-ghoramvery dreadful
mahā-ghoram:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootmahā (पूर्वपद) + ghora (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — वनम् इत्यस्य विशेषणम्
vanamthe forest
vanam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (subject)
nihata-rākṣasamwith demons slain
nihata-rākṣasam:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootnihata (कृदन्त) + rākṣasa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (कर्मधारयभाव: निहताः राक्षसाः यस्मिन्/where demons are slain); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — वनम् इत्यस्य विशेषणम्
babhūvabecame
babhūva:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; धातु: भू (to become)
niraya-prakhyamlike hell
niraya-prakhyam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootniraya (प्रातिपदिक) + prakhya (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (उपमान-निर्देशक: निरयसदृशम्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — वनम् इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
māṃsa-śoṇita-kardamammuddy with flesh and blood
māṃsa-śoṇita-kardamam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootmāṃsa (प्रातिपदिक) + śoṇita (प्रातिपदिक) + kardama (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (निर्देशक: मांसशोणितयोः कर्दमः/ mud of flesh and blood); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — वनम् इत्यस्य विशेषणम्

Of that entire army great warrior Khara,Trisira and Rama, destroyer of foes alone remained.

F
Forest (vana)
R
Rakshasas

FAQs

Even justified battle has horrific consequences; dharma includes acknowledging the suffering caused by adharma and the necessity of ending it decisively.

After mass slaughter in the forest fight, the landscape is described as hell-like due to bloodshed.

Implied is Rama’s capacity to end terror quickly; the verse mainly emphasizes the stark reality of war.