Previous Verse
Next Verse

Shloka 115

Slaying of Andhaka; Hymn to the Sun; Glory of Brahmins; Gayatri Nyasa and Pranayama

पितृयज्ञे विवाहे च वह्निकार्येषु शांतिषु । प्रशस्ता ब्राह्मणा नित्यं सर्व स्वस्त्ययनेषु च

pitṛyajñe vivāhe ca vahnikāryeṣu śāṃtiṣu | praśastā brāhmaṇā nityaṃ sarva svastyayaneṣu ca

पितृयज्ञ, विवाह, अग्निकार्य व शांतिकर्मांत—तसेच सर्व स्वस्त्ययन व मंगलकर्मांत—ब्राह्मण नित्य प्रशस्त व अत्यंत शुभ मानले जातात।

पितृ-यज्ञेin the ancestral rite
पितृ-यज्ञे:
अधिकरणम् (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक) + यज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचनम्; तत्पुरुषः (पितॄणां यज्ञे)
विवाहेin marriage
विवाहे:
अधिकरणम् (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविवाह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचनम्
and
:
सम्बन्ध/निपात (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
वह्नि-कार्येषुin fire-ritual duties
वह्नि-कार्येषु:
अधिकरणम् (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवह्नि (प्रातिपदिक) + कार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचनम्; तत्पुरुषः (वह्नेः कार्येषु)
शान्तिषुin pacificatory rites
शान्तिषु:
अधिकरणम् (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचनम्
प्रशस्ताःcommended
प्रशस्ताः:
विधेयविशेषणम् (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootप्रशस्त (कृदन्त, √शंस् स्तुतौ)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचनम्; कृदन्त-विशेषणम् (क्त)
ब्राह्मणाःbrāhmaṇas
ब्राह्मणाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचनम्
नित्यम्always
नित्यम्:
क्रियाविशेषणम् (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावे नपुंसक-द्वितीया-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषणम् (adverbial accusative)
सर्वin all (cases)
सर्व:
क्रियाविशेषणम्/विशेषणम् (Adverbial/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; विशेषणम् (समस्तम् इत्यर्थे)
स्वस्त्ययनेषुin auspicious ceremonies/benedictions
स्वस्त्ययनेषु:
अधिकरणम् (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वस्त्ययन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचनम्
and
:
सम्बन्ध/निपात (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)

Not explicitly stated in the provided excerpt (context needed from surrounding verses).

Primary Rasa: shanta

Sandhi Resolution Notes: पितृयज्ञे → पितृ-यज्ञे; वह्निकार्येषु → वह्नि-कार्येषु; (पादविभागे) सर्व स्वस्त्ययनेषु → सर्व(त्र) स्वस्त्ययनेषु

B
Brāhmaṇa
P
Pitṛs
A
Agni

FAQs

It presents Brahmins as the traditionally commended officiants and recipients in key saṃskāras and rites—Śrāddha (pitṛyajña), vivāha, fire-rituals, and śānti—framing their presence as a marker of auspiciousness and proper ritual performance.

Svastyayana refers to benedictory, welfare-oriented auspicious acts—recitations, blessings, and ritual procedures performed to secure well-being, good fortune, and the removal of obstacles.

It emphasizes honoring qualified religious functionaries and maintaining due procedure in life-cycle and pacificatory rites, suggesting that social and spiritual well-being is supported by respectful, orderly observance of dharma.