Next Verse

Kurma Purana — Uttara Bhaga, Shloka 1

Bhojana-vidhi and Nitya-karman: Directions for Eating, Prāṇa-Oblations, Sandhyā, and Conduct Leading to Apavarga

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे अष्टादशो ऽध्यायः व्यास उवाच प्राङ्मुखो ऽन्नानि भुञ्जीत सूर्याभिमुख एव वा / आसीनस्त्वासने शुद्धे भूम्यां पादौ निधाय तु

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge aṣṭādaśo 'dhyāyaḥ vyāsa uvāca prāṅmukho 'nnāni bhuñjīta sūryābhimukha eva vā / āsīnastvāsane śuddhe bhūmyāṃ pādau nidhāya tu

अशा प्रकारे श्रीकूर्मपुराणातील षट्साहस्त्री संहितेच्या उत्तरविभागातील अठरावा अध्याय. व्यास म्हणाले—पूर्वेकडे तोंड करून किंवा सूर्याभिमुख होऊन, शुद्ध आसनावर बसून आणि पाय भूमीवर ठेवून भोजन करावे।

इतिthus
इति:
Discourse marker (इति-निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्त्यर्थक/उद्धरणसूचक
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formसमासः—तत्पुरुष (श्रीमत् कूर्मपुराणम्); नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (अधिकरण) एकवचन
षट्-साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formसमासः—द्विगु (षट्साहस्त्री); स्त्रीलिङ्ग; सप्तमी एकवचन
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी (अधिकरण) एकवचन
उपरि-विभागेin the upper section
उपरि-विभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि (अव्यय) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formसमासः—तत्पुरुष (उपरिविभागः); पुंलिङ्ग; सप्तमी एकवचन
अष्टादशःeighteenth
अष्टादशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टादश (संख्या-प्रातिपदिक)
Formद्विगु/संख्यावाचक; पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; विशेषणम् (अध्यायस्य)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta/Topic (विषय)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/perfect); प्रथमपुरुष एकवचन; परस्मैपद
प्राङ्-मुखःfacing east
प्राङ्-मुखः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राङ् (अव्यय/दिक्शब्द) + मुख (प्रातिपदिक)
Formसमासः—तत्पुरुष (प्राङ्मुखः = पूर्वाभिमुखः); पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; विशेषणम् (भोजकस्य)
अन्नानिfoods
अन्नानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया बहुवचन
भुञ्जीतshould eat
भुञ्जीत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); मध्यमपुरुष एकवचन; परस्मैपद
सूर्य-अभिमुखःfacing the sun
सूर्य-अभिमुखः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसूर्य (प्रातिपदिक) + अभिमुख (प्रातिपदिक)
Formसमासः—तत्पुरुष (सूर्याभिमुखः); पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; विशेषणम्
एवonly/indeed
एव:
Particle (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक
वाor
वा:
Particle (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक
आसीनःseated
आसीनः:
Karta-state (कर्तृभाव)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formक्त (भूतकृदन्त/past participle) ‘आसीन’; पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; कर्तरि—“being seated”
तुand/but
तु:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक
आसनेon a seat
आसने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootआसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (अधिकरण) एकवचन
शुद्धेclean
शुद्धे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी एकवचन; विशेषणम् (आसने)
भूम्याम्on the ground
भूम्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी (अधिकरण) एकवचन
पादौ(his) two feet
पादौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (कर्म) द्विवचन
निधायhaving placed
निधाय:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-धा (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययकृदन्त/gerund); “having placed”
तुthen/and
तु:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थक

Vyasa

Primary Rasa: shanta

V
Vyasa
S
Surya

FAQs

Indirectly: it frames bodily discipline (clean seat, proper direction while eating) as part of dharma that supports inner clarity, which is traditionally treated as a prerequisite for steady contemplation of the Self.

It highlights foundational niyama-like disciplines—purity (śauca) and regulated conduct around food (āhāra-vidhi). Such outer order is presented as supportive of higher sādhana, including Pāśupata-oriented restraint and steadiness.

Not explicitly in this śloka; however, the Kurma Purāṇa’s synthesis often places shared dharmic observances (like śauca and āhāra) as common ground for both Śaiva and Vaiṣṇava paths toward the same highest realization.