Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 9

Jaḍa Bharata’s Birth, Feigned Madness, and Protection by Goddess Kālī

स च प्राकृतैर्द्विपदपशुभिरुन्मत्तजडबधिरमूकेत्यभिभाष्यमाणो यदा तदनुरूपाणि प्रभाषते कर्माणि च कार्यमाण: परेच्छया करोति विष्टितो वेतनतो वा याच्ञया यद‍ृच्छया वोपसादितमल्पं बहु मृष्टं कदन्नं वाभ्यवहरति परं नेन्द्रियप्रीतिनिमित्तम् । नित्यनिवृत्तनिमित्तस्वसिद्धविशुद्धानुभवानन्दस्वात्मलाभाधिगम: सुखदु:खयोर्द्वन्द्वनिमित्तयोरसम्भावितदेहाभिमान: ॥ ९ ॥ शीतोष्णवातवर्षेषु वृष इवानावृताङ्ग: पीन: संहननाङ्ग: स्थण्डिलसंवेशनानुन्मर्दनामज्जनरजसा महामणिरिवानभिव्यक्तब्रह्मवर्चस: कुपटावृतकटिरुपवीतेनोरुमषिणा द्विजातिरिति ब्रह्मबन्धुरिति संज्ञयातज्ज्ञजनावमतो विचचार ॥ १० ॥

sa ca prākṛtair dvipada-paśubhir unmatta-jaḍa-badhira-mūkety abhibhāṣyamāṇo yadā tad-anurūpāṇi prabhāṣate karmāṇi ca kāryamāṇaḥ parecchayā karoti viṣṭito vetanato vā yācñayā yadṛcchayā vopasāditam alpaṁ bahu mṛṣṭaṁ kadannaṁ vābhyavaharati paraṁ nendriya-prīti-nimittam. nitya-nivṛtta-nimitta-sva-siddha-viśuddhānubhavānanda-svātma-lābhādhigamaḥ sukha-duḥkhayor dvandva-nimittayor asambhāvita-dehābhimānaḥ. śītoṣṇa-vāta-varṣeṣu vṛṣa ivānāvṛtāṅgaḥ pīnaḥ saṁhananāṅgaḥ sthaṇḍila-saṁveśanānunmardanāmajjana-rajasā mahāmaṇir ivānabhivyakta-brahma-varcasaḥ kupaṭāvṛta-kaṭir upavītenoru-maṣiṇā dvijātir iti brahma-bandhur iti saṁjñayātaj-jñajanāvamato vicacāra.

ते प्राकृत द्विपद-पशु त्याला उन्मत्त, जड, बधिर, मूक असे म्हणत अपमान करीत; तरी तो त्यांच्या अनुरूप बोलत आणि त्यांच्या इच्छेप्रमाणे काम करीत. भिक्षा, मजुरी किंवा यदृच्छेने जे मिळे—थोडेबहुत, चविष्ट किंवा बेचव, शिळे किंवा कदन्न—ते तो स्वीकारून खात असे; इंद्रियसुखासाठी नव्हे. देहाभिमानातून नित्य निवृत्त होऊन तो शुद्ध अनुभवानंदस्वरूप आत्मलाभात स्थित असल्याने सुख-दुःखाचे द्वंद्व त्याला बाधत नसे।

सःhe
सः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन (pronoun)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction: and)
प्राकृतैःby ordinary/common
प्राकृतैः:
करण (Karaṇa/करण)
TypeAdjective
Rootप्राकृत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
द्विपदपशुभिःby two-legged beasts (men)
द्विपदपशुभिः:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootद्वि-पद-पशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; तत्पुरुष (द्विपदाः पशवः)
उन्मत्तजडबधिरमूकmad, dull, deaf, mute
उन्मत्तजडबधिरमूक:
कर्म-विशेषण (Object qualifier in speech)
TypeAdjective
Rootउन्मत्त-जड-बधिर-मूक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; द्वन्द्व-समाहार/समुच्चय (mad, dull, deaf, mute)
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसूचक (quotative)
अभिभाष्यमाणःbeing addressed/called
अभिभाष्यमाणः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeVerb
Rootअभि-√भाष् (धातु)
Formवर्तमानकालिक कर्मणि कृदन्त (present passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
यदाwhen
यदा:
कालाधिकरण (Time adjunct)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (temporal: when)
तत्that
तत्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘तत्-अनुरूपाणि’ इत्यत्र पूर्वपद
अनुरूपाणिcorresponding/suitable (words)
अनुरूपाणि:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeAdjective
Rootअनुरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
प्रभाषतेspeaks
प्रभाषते:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√भाष् (धातु)
Formलट् (Present/लट्), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
कर्माणिtasks/works
कर्माणि:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (and)
कार्य्यमाणःbeing made to work
कार्य्यमाणः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formवर्तमानकालिक कर्मणि कृदन्त (present passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘being made to do’
परेच्छयाby others’ will
परेच्छया:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootपर-इच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; तत्पुरुष (परस्य इच्छा)
करोतिdoes
करोति:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
विष्टितःas one pressed into forced labor
विष्टितः:
अवस्था (State/भाव)
TypeNoun
Rootविष्टि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘विष्टितः’ = विष्ट्या (forced labour) युक्तः/विष्टिकार्ये नियुक्तः (usage)
वेतनतःfor wages
वेतनतः:
हेतु/अपादान (Hetu/Apādāna)
TypeNoun
Rootवेतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; हेत्वर्थ/अपादान (from/for wages)
वाor
वा:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प (disjunction: or)
याच्ञयाby begging
याच्ञया:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootयाच्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
यदृच्छयाby chance
यदृच्छया:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootयदृच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; ‘by chance’
वाor
वा:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प (or)
उपसादितम्obtained
उपसादितम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeVerb
Rootउप-√सद् (धातु)
Formक्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘obtained/approached and received’
अल्पम्little
अल्पम्:
कर्म-विशेषण (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootअल्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
बहुmuch
बहु:
कर्म-विशेषण (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
मृष्टम्well-prepared
मृष्टम्:
कर्म-विशेषण (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootमृष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘well-cooked/clean’
कदन्नम्bad food
कदन्नम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootकदन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
वाor
वा:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प (or)
अभ्यवहरतिeats/consumes
अभ्यवहरति:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-अव-√हृ (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; ‘eats/consumes’
परम्however
परम्:
सम्बन्ध (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootपरम् (अव्यय/निपात)
Formअव्यय; विरोध/अपवादार्थक (but/however)
not
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध (not)
इन्द्रियप्रीतिनिमित्तम्for sense-pleasure
इन्द्रियप्रीतिनिमित्तम्:
प्रयोजन/हेतु (Purpose/Hetu)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय-प्रीति-निमित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुष (इन्द्रियाणां प्रीतिः तस्य निमित्तम्)
नित्यनिवृत्तनिमित्तस्वसिद्धविशुद्धानुभवानन्दस्वात्मलाभाधिगमःone who has attained the gain of the bliss of pure self-realization, self-established and causelessly constant
नित्यनिवृत्तनिमित्तस्वसिद्धविशुद्धानुभवानन्दस्वात्मलाभाधिगमः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootनित्य-निवृत्त-निमित्त-स्व-सिद्ध-विशुद्ध-अनुभव-आनन्द-स्वात्म-लाभ-अधिगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष (समाससमूह)
सुखदुःखयोःof pleasure and pain
सुखदुःखयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसुख-दुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), द्विवचन; द्वन्द्व (सुखं च दुःखं च)
द्वन्द्वनिमित्तयोःof the causes of duality
द्वन्द्वनिमित्तयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootद्वन्द्व-निमित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), द्विवचन; तत्पुरुष (द्वन्द्वस्य निमित्तम्)
असम्भावितदेहाभिमानःwithout any imagined identification with the body
असम्भावितदेहाभिमानः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootअ-सम्भावित-देह-अभिमान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (देहे अभिमानः न सम्भावितः यस्य)
शीतोष्णवातवर्षेषुin cold, heat, wind, and rain
शीतोष्णवातवर्षेषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशीत-उष्ण-वात-वर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; द्वन्द्व (शीतं च उष्णं च वातः च वर्षं च)
वृषःa bull
वृषः:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootवृष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
इवlike
इव:
उपमा-सम्बन्ध (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक (comparative particle: like)
अनावृताङ्गःwith limbs uncovered
अनावृताङ्गः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootअन्-आवृत-अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (न आवृतानि अङ्गानि यस्य)
पीनःstout
पीनः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootपीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
संहननाङ्गःwell-knit in body
संहननाङ्गः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootसंहनन-अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (संहननं अङ्गेषु यस्य)
स्थण्डिलसंवेशनानुन्मर्दनामज्जनरजसाwith dust from sleeping on the ground, rubbing, and not bathing
स्थण्डिलसंवेशनानुन्मर्दनामज्जनरजसा:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootस्थण्डिल-संवेशन-अनुन्मर्दन-अमज्जन-रजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; तत्पुरुष (भूमौ शयन, अनुलोममर्दन, स्नानाभाव-धूलि)
महामणिःa great gem
महामणिः:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootमहा-मणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारय (महान् मणिः)
इवlike
इव:
उपमा-सम्बन्ध (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा (like)
अनभिव्यक्तब्रह्मवर्चसःwhose brahminical splendor was not manifest
अनभिव्यक्तब्रह्मवर्चसः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootअन्-अभिव्यक्त-ब्रह्म-वर्चस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (ब्रह्मवर्चः न अभिव्यक्तम् यस्य)
कुपटावृतकटिःwith waist covered by rags
कुपटावृतकटिः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootकुपट-आवृत-कटि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (कुपटेन आवृता कटिः यस्य)
उपवीतेनwith the sacred thread
उपवीतेन:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootउपवीत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
उरुमषिणाwith thick grime/soot
उरुमषिणा:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootउरु-मषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; तत्पुरुष (उरौ मषिः/मलः)
द्विजातिःa brāhmaṇa (by birth)
द्विजातिः:
उक्तिविषय (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootद्विजाति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (द्विजानां जातिः/द्विजः)
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसूचक (quotative)
ब्रह्मबन्धुःa mere relative of brāhmaṇas (not truly learned)
ब्रह्मबन्धुः:
उक्तिविषय (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootब्रह्म-बन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (ब्रह्मणः बन्धुः)
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसूचक (quotative)
संज्ञयाby the label
संज्ञया:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootसंज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; ‘by the designation/name’
अतज्ज्ञजनावमतःdespised by ignorant people
अतज्ज्ञजनावमतः:
कर्ता-विशेषण (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootअ-तत्-ज्ञ-जन-अवमत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (अतज्ज्ञैः जनैः अवमतः)
विचचारwandered about
विचचार:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√चर् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन

Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura has sung: deha-smṛti nāhi yāra, saṁsāra-bandhana kāhāṅ tāra. One who has no desire to maintain the body or who is not anxious to keep the body in order and who is satisfied in any condition must be either mad or liberated. Actually Bharata Mahārāja in his birth as Jaḍa Bharata was completely liberated from material dualities. He was a paramahaṁsa and therefore did not care for bodily comfort.

J
Jaḍa Bharata

FAQs

This verse explains that a liberated soul may appear ordinary or even “mad” to materialistic people, yet remains inwardly fixed in pure self-realization, free from sense gratification and bodily identification.

Because he intentionally kept a socially inconspicuous demeanor and did not engage in worldly talk or ambition, materialistic observers misjudged him and labeled him with such insults.

Accept situations and necessities without obsession for pleasure, reduce sense-driven choices, and practice steadiness in praise and blame—cultivating inner identity as the soul rather than the body.