तान् राजा स्वविषये मन्त्रिपुरोहितसेनापतियुवराजदौवारिकान्तर्वंशिकप्रशास्तृसमाहर्तृसम्निधातृप्रदेष्टृनायकपौरव्यावहारिककार्मान्तिकमन्त्रिपरिषदध्यक्षदण्डदुर्गान्तपालाटविकेषु श्रद्धेयदेशवेषशिल्पभाषाभिजनापदेशान्भक्तितः सामर्थ्ययोगाच्चापसर्पयेत् ॥ कZ_०१.१२.०६ ॥
tān rājā svaviṣaye mantripurohitasenāpatiyuvarājadauvārikāntarvaṃśikapraśāstṛsamāhartṛsamnidhātṛpradeṣṭṛnāyakapauravyāvahārikakārmāntikamantripariṣadadhyakṣadaṇḍadurgāntapālāṭavikeṣu śraddheya-deśa-veṣa-śilpa-bhāṣā-abhijanāpadeśān bhaktitaḥ sāmarthya-yogāc cāpasarpayet
स्वतःच्या राज्यात राजा असे एजंट—जे आपल्या सांगितलेल्या देश, वेश, शिल्प, भाषा आणि कुल-परिचयाबाबत विश्वासार्ह असतील—मंत्री, पुरोहित, सेनापती, युवराज, द्वारपाल, अंतःपुरातील अधिकारी, प्रांतीय प्रशासक, समाहर्ता (राजस्वसंग्राहक), सन्निधाता (कोषाध्यक्ष), प्रदेष्टा (अधीक्षक), नायक, पौर (नगर अधिकारी), व्यावहारिक (न्यायाधिकारी), कार्मान्तिक (कारखाना/शिल्पस्थळाशी संबंधित), मंत्रिपरिषदाध्यक्ष, दंडाधिकारी, दुर्ग व सीमापाल आणि आटविक (वनप्रमुख) यांच्यात—निष्ठा व क्षमता-योग्यता पाहून—गुप्तपणे नेमावा।
Continuous verification of loyalty and performance through independent channels; no office is exempt from scrutiny, including the heir-apparent and military command.
Because successful infiltration depends on culturally consistent cover—accent, dress, occupational knowledge, and social claims must align to avoid detection.