यं तु मन्येत कृतार्थो मे दण्डं गृह्णीयादमित्राटव्यभूम्यनृतुषु वा वासयेदफलं वा कुर्यादिति दण्डव्यासङ्गापदेशेन नैनमनुगृह्णीयात् ॥ कZ_०७.८.२८ ॥
yaṃ tu manyeta kṛtārtho me daṇḍaṃ gṛhṇīyād amitrāṭavībhūmyanṛtuṣu vā vāsayed aphalaṃ vā kuryād iti daṇḍavyāsaṅgāpadeśena nainam anugṛhṇīyāt.
परंतु ज्याला राजा ‘कृतार्थ/तृप्त’ असे मानील—जो दंड (बलप्रयोगाचा अधिकार) हातात घेईल, किंवा शत्रुप्रदेश/अटवी/सीमाभूमीत अनृतूत वसविला जाईल, किंवा निष्फळ ठरेल—अशा व्यक्तीस ‘दंड-व्यासंग’ (दंडात अति आसक्ती/गुंतणे) असा बहाणा करून पुढील अनुग्रह देऊ नये.
To limit a potentially dangerous subordinate’s access to coercive resources while keeping the decision politically defensible (a neutral bureaucratic reason rather than open suspicion).
(1) appropriation of coercive power, (2) harmful/inefficient deployments (enemy/forest/untimely season), and (3) strategic unproductiveness.