
Book 4 operationalizes the coercive limb of the Saptāṅga by translating royal sovereignty into predictable penalties that suppress ‘kaṇṭakas’ (thorns: criminals, disruptors). Chapter 4.11 focuses on homicide, assault, miscarriage-causing violence, and high-threat violent theft and sedition-like acts (e.g., harming royal transport, blocking roads/houses, inciting forest enemies). Kautilya’s placement here is structural: before expansion outward (vijigīṣu logic), the ruler must harden the interior by making violence costly, fast-adjudicated, and publicly legible. The chapter is not moral discourse but administrative engineering: it prices bodily harm in daṇḍa tiers, escalates to capital punishment for predatory violence and repeat/high-impact offenders, and extends liability to enablers (harboring, provisioning). The state’s objective is yogakṣema through fear of punishment, protection of productive subjects, and safeguarding royal assets, thereby stabilizing revenue, manpower, and legitimacy.
Sutra 1
कलहे घ्नतः पुरुषं चित्रो घातः ॥ कZ_०४.११.०१ ॥
भांडणात एखाद्या पुरुषाचा वध झाला तर तो ‘चित्र’ (म्हणजे भेदानुसार विविध श्रेणी/स्तर मान्य करणारा) वध मानला जातो.
Sutra 2
सप्तरात्रस्यान्तर्मृते शुद्धवधः पक्षस्यान्तरुत्तमः मासस्यान्तः पञ्चशतः समुत्थानव्ययश्च ॥ कZ_०४.११.०२ ॥
जखमेच्या सात रात्रींच्या आत मृत्यू झाल्यास तो शुद्ध वध (मृत्युदंडयोग्य) मानला जातो. पंधरवड्यात मृत्यू झाल्यास उत्तम (सर्वोच्च) अर्थदंड. महिन्याच्या आत मृत्यू झाल्यास पाचशे दंड आणि उपचार व संबंधित खर्चाची भरपाईही देय आहे.
Sutra 3
शस्त्रेण प्रहरत उत्तमो दण्डः ॥ कZ_०४.११.०३ ॥
शस्त्राने प्रहार करणाऱ्यास उत्तम (सर्वोच्च) दंड लागू होतो.
Sutra 4
मदेन हस्तवधः मोहेन द्विशतः ॥ कZ_०४.११.०४ ॥
कृत्य मद्याच्या नशेत केले असल्यास (दंड) हात छाटणे; आणि मोह/अविवेकाने केले असल्यास दोनशे दंड.
Sutra 5
वधे वधः ॥ कZ_०४.११.०५ ॥
वधासाठी (दंड) वध (मृत्युदंड) आहे.
Sutra 6
प्रहारेण गर्भं पातयत उत्तमो दण्डः भैषज्येन मध्यमः परिक्लेशेन पूर्वः साहसदण्डः ॥ कZ_०४.११.०६ ॥
प्रहार करून गर्भपात घडविणाऱ्यास उत्तम (सर्वोच्च) दंड; औषधोपचाराने (प्रकरण) झाल्यास मध्यम दंड; आणि केवळ क्लेश/पीडा झाल्यास प्रथम (कनिष्ठ) साहस-दंड लागू होईल.
Sutra 7
प्रसभस्त्रीपुरुषघातकाभिसारकनिग्राहकावघोषकावस्कन्दकोपवेधकान्पथिवेश्मप्रतिरोधकान् राजहस्त्यश्वरथानां हिंसकान् स्तेनान्वा शूलानारोहयेयुः ॥ कZ_०४.११.०७ ॥
बलपूर्वक स्त्री-पुरुषांचा घात करणारे, अपहरणकर्ते, बेकायदेशीररीत्या पकडून ठेवणारे, लोकांत दहशत पसरविणारे, धाडसी लुटारू, आग लावणारे, रस्ता किंवा घर अडविणारे, राजाच्या हत्ती-घोडे-रथांना इजा करणारे, तसेच (त्या वर्गातील) चोर—यांना शूळावर चढवावे.
Sutra 8
यश्चैनान्दहेदपनयेद्वा स तमेव दण्डं लभेत साहसमुत्तमं वा ॥ कZ_०४.११.०८ ॥
जो कोणी यांना जाळील किंवा दूर नेईल/हटवील, त्याला तोच दंड मिळेल, किंवा उत्तम (सर्वोच्च) साहस-दंड.
Sutra 9
हिंस्रस्तेनानां भक्तवासोपकरणाग्निमन्त्रदानवैयावृत्यकर्मसूत्तमो दण्डः परिभाषणमविज्ञाते ॥ कZ_०४.११.०९ ॥
हिंसक चोरांना अन्न, निवारा, उपकरणे, आग, मंत्र, दान, सेवा किंवा कोणतीही मदत दिल्यास उत्तम (सर्वोच्च) दंड; आणि (ते हिंसक चोर आहेत हे) माहीत नसल्यास चौकशी/समज (परिभाषण) करावे.
Sutra 10
हिंस्रस्तेनानां पुत्रदारमसमन्त्रं विसृजेत्समन्त्रमाददीत ॥ कZ_०४.११.१० ॥
हिंसक चोरांचे पुत्र व पत्नी जर सहभागी/सहमत नसतील तर सोडून द्यावेत; सहभागी असतील तर ताब्यात घ्यावेत.
Sutra 11
राज्यकामुकमन्तःपुरप्रधर्षकमटव्यमित्रोत्साहकं दुर्गराष्ट्रदण्डकोपकं वा शिरोहस्तप्रदीपिकं घातयेत् ॥ कZ_०४.११.११ ॥
जो राज्याचा लोभी (सत्ता बळकावू पाहणारा) असेल, जो अंतःपुराचा भंग/अपमान करील, जो अटवीतील जमाती/शत्रूंना चिथावेल, किंवा जो दुर्ग, राष्ट्र अथवा राजदंडाविरुद्ध बंड भडकावेल—त्याला मृत्युदंड द्यावा; आणि इशारा म्हणून छाटलेले शिर/हात सार्वजनिकरीत्या दाखवावे।
Sutra 12
ब्राह्मणं तमः प्रवेशयेत् ॥ कZ_०४.११.१२ ॥
ब्राह्मणाला ‘तमः’ (अंधकार) मध्ये प्रवेश करवावा—म्हणजे रक्तपात न होता अशा पद्धतीने दंड/वध करावा।
Sutra 13
मातृपितृपुत्रभ्रात्राचार्यतपस्विघातकं वात्वग्शिरःप्रादीपिकं घातयेत् ॥ कZ_०४.११.१३ ॥
जो आई, वडील, पुत्र, भाऊ, आचार्य किंवा तपस्वी यांचा वध करतो—किंवा कातडी व डोके यांपासून ‘प्रदीपिका’ (दिव्यासारखी) करतो—त्यास मृत्युदंड द्यावा।
Sutra 14
तेषामाक्रोशे जिह्वाच्छेदः अङ्गाभिरदने तदङ्गान्मोच्यः ॥ कZ_०४.११.१४ ॥
त्यांचा अपमान/शिवीगाळ केल्यास जीभ छाटावी; त्यांच्या अवयवांना चावल्यास अपराध्याचे तेच संबंधित अवयव छाटावेत।
Sutra 15
यदृच्छाघाते पुंसः पशुयूथस्तेये च शुद्धवधः ॥ कZ_०४.११.१५ ॥
अकारण मनुष्यवध केल्यास आणि पशूंच्या कळपाची चोरी केल्यास सरळ वध (मृत्युदंड) आहे।
Sutra 16
दशावरं च यूथं विद्यात् ॥ कZ_०४.११.१६ ॥
‘कळप’ म्हणजे दहापेक्षा कमी नाही (पशू) असे समजावे।
Sutra 17
उदकधारणं सेतुं भिन्दतस्तत्रैवाप्सु निमज्जनमनुदकमुत्तमः साहसदण्डः भग्नोत्सृष्टकं मध्यमः ॥ कZ_०४.११.१७ ॥
पाणी धरून ठेवणारा सेतू/बंधारा फोडणाऱ्यास तेथेच पाण्यात बुडवून शिक्षा करावी; त्यातून पाणी निघून/नष्ट झाल्यास उत्तम साहस-दंड; आणि बंधारा तुटला तरी पाणी न गेल्यास (किंवा सोडून दिल्यास) मध्यम साहस-दंड।
Sutra 18
विषदायकं पुरुषं स्त्रियं च पुरुषघ्नीमपः प्रवेशयेदगर्भिणीं गर्भिणीं मासावरप्रजाताम् ॥ कZ_०४.११.१८ ॥
A poisoner—whether man, or woman who kills men—should be put into the waters (drowned); a woman is to be drowned if she is not pregnant; if pregnant, after the monthly term/after childbirth (as specified).
Sutra 19
पतिगुरुप्रजाघातिकामग्निविषदां संधिच्छेदिकां वा गोभिः पाटयेत् ॥ कZ_०४.११.१९ ॥
A woman who kills her husband, teacher, or a member of the populace; or who commits arson or poisoning; or who breaks a treaty/compact—should be torn apart by cattle.
Sutra 20
विवीतक्षेत्रखलवेश्मद्रव्यहस्तिवनादीपिकमग्निना दाहयेत् ॥ कZ_०४.११.२० ॥
One who sets fire to an enclosed field, threshing-floor, house, goods, an elephant-forest, or similar property is to be burnt with fire.
Sutra 21
राजाक्रोशकमन्त्रभेदकयोरनिष्टप्रवृत्तिकस्य ब्राह्मणमहानसावलेहिनश्च जिह्वामुत्पाटयेत् ॥ कZ_०४.११.२१ ॥
The tongue should be torn out of one who abuses the king or reveals state counsel; likewise of one engaged in hostile conduct; and (even) of a Brāhmaṇa who ‘licks the royal kitchen’ (i.e., abuses privileged access/acts parasitically within the palace establishment).
Rapid suppression of lethal violence and predatory theft, reduced retaliation cycles, protection of vulnerable persons (including pregnancy), and safeguarding of royal assets and public passage—thereby stabilizing production, commerce, and obedience to the king’s order.
Penalties scale from fines (e.g., 200/500) and graded sāhasa-daṇḍa to mutilation (e.g., tongue-cutting for abusive insult; limb-removal for biting) and capital punishment (śuddhavadha / ‘vadhe vadhaḥ’; impalement for specified violent criminals and those harming royal transport or obstructing public ways). Brāhmaṇa offenders are exempted from execution here and are sentenced to ‘tamḥ-praveśa’ (dark confinement).