
Chapter 197 — दिवसव्रतानि (Day-based Vows): Dhenu-vrata, Payo-vrata, Trirātra-vrata, Kārttika-vrata, and Kṛcchra Observances
अग्नी दिवसा-आधारित व्रतांचे नवे प्रकरण सुरू करतात. प्रथम धेनु-व्रत—गो-संबंधित दानविधी व दान-यज्ञाची चौकट—सांगितली आहे. पुढे पयो-व्रत हे मोजके तप म्हणून: एक दिवस केल्यास ‘परम समृद्धी’, आणि दीर्घ अनुष्ठानासोबत मौल्यवान प्रतीकात्मक दाने (सुवर्ण कल्पवृक्ष, पला-मानाने मोजलेली ‘सुवर्ण पृथ्वी’ इ.) दिली आहेत. त्यानंतर त्रिरात्र-व्रत—पक्षातून किंवा मासातून पुनरावृत्ती, एकभक्त आहार-नियम, आणि जनार्दन/विष्णूभक्तीवर एकाग्रता—धनलाभापासून हरिधाम-प्राप्तीपर्यंत, तसेच वंशोद्धारापर्यंत फलदायी म्हटले आहे. मार्गशीर्ष शुक्लपक्ष, अष्टमी/द्वादशी अशी कालचिन्हे, “ॐ नमो वासुदेवाय” जप, ब्राह्मणभोजन, वस्त्र-शय्या-आसन-छत्र-यज्ञोपवीत-पात्र इ. दाने, आणि विधीतील त्रुटीसाठी क्षमायाचना दिली आहे. पुढे कार्त्तिक-व्रत ‘भुक्ति-मुक्ति-प्रद’ म्हणून स्पष्ट केले आहे. शेवटी माहेन्द्र, भास्कर, शान्तपन इ. कৃच्छ्र तप—दूध/दही/उपवासाच्या क्रमाने व तिथी-वाराच्या नियमांनी—धर्माची परिणामाभिमुख तप-विद्या म्हणून मांडली आहेत.
No shlokas available for this adhyaya yet.
It is a three-night observance tied to specific lunar dates, featuring regulated intake (often eka-bhakta), Viṣṇu/Janārdana-focused worship, mantra-japa (“Oṃ namo Vāsudevāya”), brāhmaṇa-feeding, and concluding dāna with a formal request to rectify any deficiency in performance.
The chapter assigns concrete worldly outcomes (wealth, prosperity, divine conveyance) to disciplined observances while also promising ultimate ends (attaining Viṣṇu’s abode or Brahman-state), showing ritual, charity, and austerity as a unified ladder from social well-being to liberation.