
Adhyāya 125 — Karṇamoṭī Mahāvidyā, Svarodaya-Prāṇa Doctrine, and Yuddha-Jaya Jyotiṣa
भगवान अग्नी वसिष्ठांना युद्धविजयासाठी अशी विद्या सांगतात की ज्यात मंत्रविद्या, सूक्ष्मशरीर-प्राणतत्त्व आणि युद्ध-ज्योतिष यांचा संगम आहे. अध्यायाची सुरुवात कर्णमोटी-मंत्राने होते; तो क्रोधात्मक प्रयोग म्हणून मरण/पातन, मोहन व उच्चाटन कर्मांत उपयोगी सांगितला आहे; पुढे कर्णमोटीला स्वरउदय (स्वरप्रवाह) व नाभी ते हृदय या प्राणगतीवर आधारलेली ‘महाविद्या’ म्हणून मांडले आहे. कान-डोळे भेदनासारख्या मर्म-तर्कातून रणनीती, तसेच हृदय–पायु–कंठ या अंतर्लक्ष्यांद्वारे ज्वर, दाह इत्यादी उपद्रव व शत्रुबळाचा प्रतिकार सांगितला आहे. नंतर वायूचक्र, तेजस् व रसचक्र यांतील शक्ती-वर्गीकरण आणि ३२ मातृकांची अष्टकक्रमे रचना येते. पंचवर्ग वर्णशक्तीने जयसाधन, त्यानंतर तिथी–नक्षत्र–वार योग, दृष्टि, पूर्ण/रिक्त राशी-न्याय व ग्रहफल-निर्णय युद्धासाठी दिले आहेत. देहचिन्हांचे शकुन, राहुचक्राची दिगनुक्रम-व्यवस्था व विजयलक्षणे यांनंतर स्तंभन विधी, औषधी/ताबीज संरक्षण, स्मशानाग्नी-प्रयोग आणि हनुमानपट केवळ पाहिल्याने शत्रू पळतात असे वर्णन आहे।
No shlokas available for this adhyaya yet.
A multi-layer operational system: (1) mantra-jāti and bīja usage (huṃ/phaṭ/vaṣaṭ etc.), (2) prāṇa–nāḍī dynamics via svarodaya, (3) cakra-based śakti taxonomies (Vāyu/Tejas/Rasa) including 32 mātṛkās, and (4) Jyotiṣa decision rules using tithi–nakṣatra–vāra yogas, dṛṣṭi, rāśi fullness, and Rāhu-cakra directionality for battle outcomes.
It frames applied power (mantra, timing, protection, and war-rites) as disciplined vidyā under dharma: mastery of speech (varṇa/varga), breath (prāṇa), and mind (manas) becomes a regulated sādhanā that links inner control to outer protection, aligning bhukti-oriented efficacy with the Purāṇic aim of sustaining righteous order.
Battle success is tied to auspicious timing (tithi–nakṣatra–vāra), planetary result heuristics, omens, and directional cycles (Rāhu-cakra), integrated with stambhana/uccāṭana procedures and protective materia (herbs, clay/earth rites, paṭa).