
Chapter 124 — युद्धजयार्णवीयज्योतिःशास्त्रसारः (Essence of the Jyotiḥśāstra of the Yuddhajayārṇava)
या अध्यायात युद्धजयार्णवपरंपरेतील ज्योतिषशास्त्राचा आरंभ होतो आणि युद्धविजयाला पवित्र-तांत्रिक चौकटीशी जोडले जाते—वर्ण, बीजाक्षरे, मंत्रपीठ, नाड्या आणि औषधी इत्यादी सहाय्यद्रव्ये. अग्नी, ईश्वराने उमेप्रती दिलेल्या उपदेशाचा प्रतिध्वनी करत, शुभ-अशुभ विवेक व मंत्रध्वनीच्या अचूक अनुरूपतेमुळे रणजयोत्पत्ती होते असे सांगतो. पुढे मंत्रशक्तीचे मूळ सृष्टिकथनात मांडले आहे—शक्ती पंधराक्षरी सामर्थ्यरूपाने प्रकट होऊन विश्वप्रवृत्ती घडवते; ‘पंच मंत्र’ मंत्रपीठ निर्माण करतात, जे सर्व मंत्रांचे जीवन-मरण तत्त्व मानले आहे. नंतर वैदिक मंत्र-देवता, ब्रह्मनिष्ठ स्वर-कलाः, अंतर्नाद, मोक्षसूचक ‘इकार’, तसेच इंद्रिय-शक्ती-नाडी यांचे संबंध क्रमाने दिले आहेत. शेवटी रणविजयासाठी अङ्गन्यास व मृत्युञ्जयपूजा सांगितली असून, मंत्रपीठ हरपल्यास मंत्रप्राण मृतवत् होतो—हा अर्थ ठाम केला आहे।
No shlokas available for this adhyaya yet.
A structured mantra-phoneme and cosmological mapping: specific syllables (e.g., kha/gha/ja), vowel-kalā doctrine, nāda-bindu-ardhacandra markers, and the mantra-pīṭha arising from five mantras—then operationalized through aṅga-nyāsa and Mṛtyuñjaya worship for victory.
It treats war-victory technology as a disciplined sādhana: by rooting efficacy in Śakti, Praṇava, and embodied mantra-seats (nāḍīs, vāyus, tanmātras), it aligns practical aims (jaya) with purification, discernment, and Śiva-union (śivatva), integrating bhukti with mokṣa.