
Mahā-dānāni (The Great Gifts) — Ṣoḍaśa Mahādāna, Meru-dāna, and Dhenū-dāna Procedure
अग्निदेव दानलक्षणांनंतर महादानांचे शास्त्रबद्ध विवेचन करतात. तुलापुरुष व हिरण्यगर्भापासून सुरू होणारी षोडश महादाने सांगून ब्रह्माण्ड, कल्पवृक्ष/कल्पलता, गो-सहस्र, कामधेनू, अश्व, रथ इत्यादी सुवर्णनिर्मित दाने, तसेच विश्वचक्र व सप्तसागर-प्रतिमा यांसारखी विधीयुक्त अर्पणे वर्णित आहेत. पुढे ‘मेरुदान’ पर्वतदानरूपे—धान्य, मीठ, गूळ, सुवर्ण, तीळ, कापूस, तूप, रौप्य, साखर इ. द्रोण-भार-पल-तुला अशा निश्चित मापांनी मण्डप-मण्डलात देवपूजेनंतर रचून योग्य ब्राह्मणास अर्पण करावे. नंतर दहा धेनूदाने (गूळ-, तूप-, तीळ-, जल-, क्षीर-, मधुधेनू इ.)—घडे वा राशी करून निर्माण, दिशा-नियम (गाय पूर्वाभिमुख, पाय उत्तराभिमुख), आणि विशेषतः गूळधेनूची सामग्री, रंग, अलंकार यांचे सूक्ष्म प्रतिमालक्षण दिले आहे. लक्ष्मीप्रधान मंत्रांनी धेनुरूपा देवीला स्वाहा/स्वधा व विश्वशक्तींशी तादात्म्य देऊन दान पूर्ण होते. फलश्रुतीत स्वर्गप्राप्ती, कपिला गायीच्या दानाने कुलोन्नती, आणि मृत्युसन्निध वैतरणी-धेनूदानाने यमद्वारी पार उतरविण्याची मदत—अशी विधिशुद्धीची मोक्षाश्वासक जोड दिली आहे।
No shlokas available for this adhyaya yet.
It standardizes ritual charity through exact metrology and grading—droṇa/āḍhaka for capacity and pala/tulā/bhāra for weight—applied to Meru-dāna ‘mountain’ heaps and to the modeled dhenū-gifts, including orientation, materials, and recipient protocol.
By converting wealth into a consecrated act—performed with worship, mantras, and correct measures—it frames dāna as a purifier that yields puṇya, śānti, and eligibility for Bhukti and Mukti, culminating in death-proximate rites (Vaitaraṇī-dāna) aimed at safe passage beyond Yama’s threshold.