
Chandaḥ-sāra (छन्दःसारः) — Essence of Metres (Prosody), Chapter 329
भगवान अग्नी छन्दःसारात ‘पाद’ हा छंदांचा मूल घटक आहे असे सांगून आपद-पूरण (अक्षर/मात्रा-पूर्ती) पवित्र वर्गीकरणाने कसे नियंत्रित होते ते स्पष्ट करतात. छंदप्रकारानुसार अक्षर-निवेशाची देवता-संगतीही देतात—गायत्रीला वसु, जगतीला आदित्य, विराजला दिशा. पुढे एकपादी ते चतुष्पादी छंद, त्रिपादी अपवाद, तसेच बदलती अक्षरसंख्या (सप्ताक्षरी पादासह) मांडतात. निवृत, नागी, वाराही; उष्णिक, परोष्णिक, अनुष्टुभ; महावृहती; पङ्क्ति-प्रकार भण्डिल इत्यादी नामछंद व उपभेदांचा आढावा, तसेच वृहतीचे अग्र/मध्य/ऊर्ध्व विन्यास आणि दिशानुरूप ‘नवका’ घुसवणी दिल्या आहेत. छंदांना देवता, षड्जादि स्वर, वर्ण आणि गोत्र-संज्ञांशी जोडून अग्नी छन्दशास्त्राला धर्मसंगत विज्ञान बनवतात. शेवटी न्यून/अधिक अक्षर (अवराट/अधिक) दोषलक्षणे व पाद-देवता-क्रम वाचनाने संशय-निरसनाची पद्धत सांगतात.
No shlokas available for this adhyaya yet.
It emphasizes metre-identification and correction: the pāda as the core unit, rules for completing deficient pādas (āpada-pūraṇa), and diagnostic categories for deficiency/excess (avarāṭ/adhika), alongside structured classifications of major metres (Gāyatrī, Uṣṇik, Anuṣṭubh, Triṣṭubh, Jagatī, Vṛhatī).
By sacralizing measurement: metres are linked to deities, directions, notes, and qualities, so correct prosody becomes a disciplined alignment with ṛta/dharma—training attention, speech, and ritual-literary precision as supports for devotion and inner order.