Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

शरद्वर्णनं, योगोपमा, तथा गोवर्धन-यज्ञप्रवर्तनम्

सर्वत्रातिप्रसन्नानि सलिलानि तदाभवन् ज्ञाते सर्वगते विष्णौ मनांसीव सुमेधसाम्

sarvatrātiprasannāni salilāni tadābhavan jñāte sarvagate viṣṇau manāṃsīva sumedhasām

അപ്പോൾ എല്ലായിടത്തും ജലം അത്യന്തം സുതാര്യവും ശാന്തവുമായി—സർവ്വഗതനായ വിഷ്ണുവിനെ യഥാർത്ഥമായി അറിഞ്ഞപ്പോൾ—പരമത്തെ സാക്ഷാത്കരിക്കുമ്പോൾ സുമേധസ്സുകളുടെ മനസ്സുകൾ ശാന്തമാകുന്നതുപോലെ.

सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb of place)
अति-प्रसन्नानिvery clear/serene
अति-प्रसन्नानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + प्रसन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; विशेषणम् (of सलिलानि)
सलिलानिwaters
सलिलानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसलिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb of time)
अभवन्became/were
अभवन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपदम्
ज्ञातेwhen (he) was known/realized
ज्ञाते:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootज्ञात (कृदन्त; √ज्ञा)
Formसप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
सर्व-गतेin the all-pervading
सर्व-गते:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त; √गम्)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; विशेषणम् (of विष्णौ)
विष्णौin Vishnu
विष्णौ:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
मनांसिminds
मनांसि:
Upameya (Thing compared/उपमेय)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
इवlike
इव:
Sambandha (Comparative marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् (comparative particle)
सु-मेधसाम्of the wise/intelligent
सु-मेधसाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसु (उपसर्ग/प्रातिपदिक) + मेधस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (सु-मेधसः)

Sage Parashara (narrating to Maitreya)

V
Vishnu

FAQs

The tranquil waters symbolize the restoration of cosmic harmony; when Vishnu is realized as all-pervading, disturbance subsides both in nature and in consciousness.

Parashara presents realization of Vishnu as transformative knowledge: it yields inner stillness in the wise, mirrored outwardly by the calming of the waters.

Vishnu is affirmed as sarvagata—present in all—so true knowledge of Him functions as the ground of peace, order, and spiritual clarity.