Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 40

यक्ष उवाच । वरं प्रयच्छसि यदि विप्रवर्य मदीप्सितम् । ममांगमतिदुर्गंधि शापाच्च नृपतेरभूत् । सुगन्धयितुं ब्रह्मर्षे तत्प्रसीद मुनीश्वर

yakṣa uvāca | varaṃ prayacchasi yadi vipravarya madīpsitam | mamāṃgamatidurgaṃdhi śāpācca nṛpaterabhūt | sugandhayituṃ brahmarṣe tatprasīda munīśvara

യക്ഷൻ പറഞ്ഞു—ഹേ വിപ്രവര്യാ! നിങ്ങൾ വരം നൽകുമെങ്കിൽ എനിക്ക് അഭീഷ്ടമായ വരം ദയചെയ്യുക. രാജശാപം മൂലം എന്റെ ദേഹം അത്യന്തം ദുർഗന്ധമുള്ളതായി മാറി. ഹേ ബ്രഹ്മർഷേ, ഹേ മുനീശ്വരാ! പ്രസന്നനായി എന്നെ സുഗന്ധിതനാക്കുക.

यक्षःYakṣa
यक्षः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (speaker tag)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
वरम्a boon
वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रयच्छसिyou grant
प्रयच्छसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + यम् (धातु)
Formलट्, मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
यदिif
यदि:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तार्थक-अव्यय (conditional particle)
विप्रवर्यO best of brāhmaṇas
विप्रवर्य:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र + वर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; कर्मधारय (‘excellent brāhmaṇa’)
मद्my
मद्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th case), एकवचन; सर्वनाम (‘my’)
ईप्सितम्desired (boon)
ईप्सितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootईप्सित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘desired (thing)’
ममof me, my
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन; सर्वनाम
अङ्गम्body, limb
अङ्गम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अतिvery, excessively
अति:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअति (अव्यय)
Formउपसर्ग/अव्यय (intensifier)
दुर्गन्धिfoul-smelling
दुर्गन्धि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदुर्गन्धि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying अङ्गम्)
शापात्from a curse
शापात्:
Apadana (Source/Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th case), एकवचन; अपादान (cause/source)
and
:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
नृपतेःof the king
नृपतेः:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
अभूत्became
अभूत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलुङ् (Aorist), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
सुगन्धयितुम्to make fragrant
सुगन्धयितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootसुगन्धय् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive), प्रयोजनार्थ (purpose)
ब्रह्मर्षेO brahmarṣi
ब्रह्मर्षे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootब्रह्मर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुष (‘brahman-sage’)
तत्therefore
तत्:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनिपातवत् प्रयोग (particle-like ‘therefore/then’)
प्रसीदbe gracious
प्रसीद:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + सद् (धातु)
Formलोट्, मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
मुनीश्वरO lord of sages
मुनीश्वर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुष (‘lord of sages’)

Yakṣa

Tirtha: Ayodhyā-kṣetra (tīrtha-jala referenced)

Type: kshetra

Listener: Agastya

Scene: A yakṣa, distressed and ashamed, stands before sage Agastya with folded hands, pleading for release from a foul-smelling curse; the setting evokes a sacred grove near a tīrtha in Ayodhyā.

Y
Yakṣa
B
brahmarṣi
N
nṛpati (king)

FAQs

Even curse-born afflictions can be purified through humility, right approach to sages, and divine-tīrtha grace.

Within Ayodhyā Māhātmya, the episode points toward a tīrtha-based purification, elaborated in the following verses.

A boon-request for purification; the specific method (abhiṣeka with tīrtha-water) appears next.