Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 55

अगस्त्य उवाच । शापाद्भीतः स सौमित्रिर्द्रुतं गत्वा तयोः पुरः । मुनिं निवेदयामास रामाग्रे दर्शनार्थिनम् । दुर्वाससं तपोराशिमत्रिनन्दनमागतम्

agastya uvāca | śāpādbhītaḥ sa saumitrirdrutaṃ gatvā tayoḥ puraḥ | muniṃ nivedayāmāsa rāmāgre darśanārthinam | durvāsasaṃ taporāśimatrinandanamāgatam

അഗസ്ത്യൻ പറഞ്ഞു— ശാപഭയത്താൽ സൗമിത്രി വേഗത്തിൽ ചെന്നു ആ ഇരുവരുടെയും മുമ്പിൽ എത്തി, രാമന്റെ സന്നിധിയിൽ ദർശനാർത്ഥിയായി വന്ന തപോരാശിയും അത്രിനന്ദനുമായ ദുർവാസ മുനിയുടെ വരവ് അറിയിച്ചു.

अगस्त्यःAgastya
अगस्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
शापात्from the curse
शापात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन
भीतःafraid
भीतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभी (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to subject)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सौमित्रिःSaumitrī (Lakṣmaṇa)
सौमित्रिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
द्रुतम्quickly
द्रुतम्:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootद्रुत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तयोःof the two (Rāma and Lakṣmaṇa)
तयोः:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्विवचन-रूप, षष्ठी/सप्तमी-विभक्ति (Genitive/Locative), द्विवचन; अत्र षष्ठी (of the two)
पुरःin front (of)
पुरः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस् (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय (उपसर्गसदृश/पूर्वदेशवाचक; adverb/preposition-like)
मुनिम्the sage
मुनिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
निवेदयामासinformed/announced
निवेदयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+विद् (धातु) (causative/णिजन्त)
Formणिजन्त-धातु (causative), लिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
रामाग्रेin front of Rāma
रामाग्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootराम + अग्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (रामस्य अग्रे), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
दर्शनार्थिनम्seeking an audience (sight)
दर्शनार्थिनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootदर्शन + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी/षष्ठी-तत्पुरुष (दर्शनस्य अर्थी), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to मुनिम्)
दुर्वाससम्Durvāsas
दुर्वाससम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुर्वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तपोराशिम्a heap of austerity (very austere one)
तपोराशिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् + राशि (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (तपसां राशिः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणार्थे (appositional to दुर्वाससम्)
अत्रिनन्दनम्son of Atri
अत्रिनन्दनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअत्रि + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (अत्रेः नन्दनः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरण (to दुर्वाससम्)
आगतम्arrived
आगतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआ+गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to दुर्वाससम्)

Agastya

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Scene: Lakṣmaṇa, anxious yet composed, rushes from the gate toward Rāma’s presence; the narration names Durvāsā as Atri’s son, blazing with tapas, heightening the gravity of the report.

A
Agastya
L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
R
Rāma
K
Kāla (Time personified)
D
Durvāsā
A
Atri

FAQs

A king’s dharma includes prompt, respectful reception of powerful sages; neglect invites grave consequences.

Ayodhyā is the sacred setting; the narrative supports Ayodhyā’s Māhātmya by portraying Rāma’s exemplary dharma there.

No explicit rite is prescribed; the implied dharma is immediate hospitality and honoring a tapasvī (ascetic sage).