Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 12

अत्र स्नानेन विधिवत्पापात्मानोऽपि जंतवः । विमानं हंससंयुक्तमास्थाय रुचिरांबराः । निवसंति ब्रह्मलोके यावदाभूतसंप्लवम्

atra snānena vidhivatpāpātmāno'pi jaṃtavaḥ | vimānaṃ haṃsasaṃyuktamāsthāya rucirāṃbarāḥ | nivasaṃti brahmaloke yāvadābhūtasaṃplavam

ഇവിടെ വിധിപൂർവ്വം സ്നാനം ചെയ്താൽ പാപസ്വഭാവമുള്ള ജീവികളും ഹംസയുക്തമായ ദിവ്യവിമാനത്തിൽ ആരോഹണം ചെയ്ത്, ദീപ്തവസ്ത്രങ്ങൾ ധരിച്ചു, ഭൂതപ്രളയം വരെയും ബ്രഹ്മലോകത്തിൽ വസിക്കും।

अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक
स्नानेनby bathing
स्नानेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
विधिवत्according to rule
विधिवत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
पापात्मानःsinful ones
पापात्मानः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (पापः आत्मा यस्य/पापात्मा); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle: even/also)
जन्तवःcreatures
जन्तवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विमानम्a celestial car
विमानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविमान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
हंससंयुक्तम्joined with swans
हंससंयुक्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootहंस (प्रातिपदिक) + संयुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+युज्)
Formतत्पुरुष-समास (हंसैः संयुक्तम्); भूतकृदन्त (क्त) ‘संयुक्त’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (vimānam-विशेषण)
आस्थायhaving mounted
आस्थाय:
Kriya (Non-finite verbal action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + स्था (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), ‘having mounted/entered’
रुचिराम्बराःwearing splendid garments
रुचिराम्बराः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुचिर + अम्बर (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (रुचिरम् अम्बरं येषां ते); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (जन्तवः-विशेषण)
निवसन्तिthey dwell
निवसन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + वस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन
ब्रह्मलोकेin Brahma-loka
ब्रह्मलोके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootब्रह्मलोक (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (ब्रह्मणः लोकः); पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
यावत्until
यावत्:
Kala-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअव्यय, अवधिवाचक (until/as long as)
आभूतसंप्लवम्the cosmic dissolution
आभूतसंप्लवम्:
Kala-avadhi (Temporal limit/कालावधि)
TypeNoun
Rootआ + भूत (प्रातिपदिक) + संप्लव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (आभूतः संप्लवः = महाप्रलयः); पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘यावत्’ इत्यस्य योगे अवधिः

Brahmā

Tirtha: Brahmakuṇḍa (contextually implied)

Type: kund

Scene: Pilgrims bathe at a luminous pond within Ayodhyā’s sacred precinct; above, a radiant vimāna yoked with swans descends, receiving purified souls clad in shining garments, ascending toward Brahmā’s world.

B
Brahmā
B
Brahmaloka
H
Haṃsa (swans)
K
Kuṇḍa

FAQs

When performed vidhivat (with proper method), tīrtha-snāna is portrayed as radically transformative—even for the sinful.

The Ayodhyā kuṇḍa whose ritual bath grants ascent to Brahmaloka.

Vidhivat snāna—bathing according to prescribed rules—is explicitly stated.