Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 31

ददर्श च महेशानं नासाग्रकृतलोचनम् । देवदारुद्रुमच्छायावेदिका मध्यमाश्रितम् । समाकायं सुखासीनं समाधिस्थं महेश्वरम्

dadarśa ca maheśānaṃ nāsāgrakṛtalocanam | devadārudrumacchāyāvedikā madhyamāśritam | samākāyaṃ sukhāsīnaṃ samādhisthaṃ maheśvaram

അവൻ മഹേശാനനെ കണ്ടു—അവന്റെ ദൃഷ്ടി നാസാഗ്രത്തിൽ സ്ഥിരമായിരുന്നു. ദേവദാരു വൃക്ഷങ്ങളുടെ നിഴലുള്ള വേദികയുടെ മദ്ധ്യത്തിൽ, സമഭാവത്തോടെ സുഖാസനത്തിൽ ഇരുന്ന് സമാധിസ്ഥനായ മഹേശ്വരനെ അവൻ ദർശിച്ചു.

dadarśasaw
dadarśa:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (दृश्)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect); प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
maheśānamMaheśāna (Śiva)
maheśānam:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmaheśāna (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मपदम्
nāsāgra-kṛta-locanamwith eyes fixed on the tip of the nose
nāsāgra-kṛta-locanam:
Visheshana (Qualifier of object/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnāsāgra (nāsā + agra) (प्रातिपदिक) + kṛta (√kṛ (कृ) + क्त) + locana (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः); नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्; ‘नासाग्रे कृतं लोचनं यस्य’ (नासाग्रदृष्टि)
devadāru-druma-chāyā-vedikā-madhyama-āśritamseated in the middle of a platform in the shade of deodar trees
devadāru-druma-chāyā-vedikā-madhyama-āśritam:
Visheshana (Qualifier of object/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdevadāru (प्रातिपदिक) + druma (प्रातिपदिक) + chāyā (प्रातिपदिक) + vedikā (प्रातिपदिक) + madhyama (प्रातिपदिक) + āśrita (ā-√śri (श्रि) + क्त)
Formबहुपद-समासः (प्रधानतः तत्पुरुषः); नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्; ‘देवदारुद्रुमच्छायायां वेदिकायाः मध्यमम् आश्रितम्’
samākāyamwell-proportioned in body
samākāyam:
Visheshana (Qualifier of object/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsamākāya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (well-formed-bodied)
sukha-āsīnamsitting comfortably
sukha-āsīnam:
Visheshana (Qualifier of object/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsukha (प्रातिपदिक) + āsīna (√ās (आस्) + क्त/क्तिन्-भावे)
Formसमासः (कर्मधारयः); नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्; ‘सुखेन आसीनः’
samādhi-sthamabsorbed in samādhi
samādhi-stham:
Visheshana (Qualifier of object/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsamādhi (प्रातिपदिक) + stha (√sthā (स्था) + क)
Formसमासः (तत्पुरुषः); नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम्; ‘समाधौ स्थितम्’
maheśvaramMaheśvara (the Great Lord)
maheśvaram:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmaheśvara (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मपदम् (apposition to maheśānam)

Lomaharṣaṇa (Sūta), narrating to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa convention)

Tirtha: Devadāru-vedikā (Śiva’s samādhi-sthāna in Himādri)

Type: kshetra

Scene: Mahādeva sits in effortless composure on a central platform shaded by deodāra trees, gaze fixed at the nose-tip, absorbed in samādhi; Kāma beholds him with awe.

M
Maheśāna
M
Maheśvara
M
Mahādeva
Ś
Śiva
D
Devadāru (deodar trees)

FAQs

Śiva exemplifies unwavering yogic absorption—true tapas is steadiness of mind and senses in samādhi.

No named tīrtha is specified in this verse; the emphasis is on Śiva’s ascetic setting (a deodāra-shaded platform) as a sacred atmosphere.

No explicit ritual is prescribed; the verse highlights yogic practice (steady gaze and samādhi).