Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 51

लयः सदाशिवे नित्यमतर्यो गोऽयमुच्यते । दुष्करत्वाद्वहिर्योगं शिव एव स्वयं जगौ

layaḥ sadāśive nityamataryo go'yamucyate | duṣkaratvādvahiryogaṃ śiva eva svayaṃ jagau

സദാശിവനിൽ നിത്യ ലയം പ്രാപിക്കുന്നതേ ‘അമർത്ത്യ മാർഗം’ എന്നു പറയുന്നു. ബാഹ്യയോഗം ദുഷ്കരമായതിനാൽ ശിവൻ തന്നേ അതു ഉപദേശിച്ചു.

लयःdissolution, absorption
लयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
सदाशिवेin Sadāśiva
सदाशिवे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसदाशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (Adverb)
अतर्यःnot to be crossed/overcome
अतर्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअतर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेषण (qualifier)
गःcow (metaphorically: the 'go' syllable/term)
गः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
अयम्this
अयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); सर्वनाम (pronoun)
उच्यतेis said/called
उच्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular); कर्मणि-प्रयोग (Passive)
दुष्करत्वात्because of difficulty
दुष्करत्वात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootदुष्करत्व (प्रातिपदिक; दुष्कर + त्व)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन (Singular)
बहिःoutside
बहिः:
Kriya-visheshana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootबहिः (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/क्रियाविशेषण (adverb: 'outside')
योगम्yoga, discipline
योगम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
शिवःŚiva
शिवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
एवindeed, only
एव:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
स्वयम्himself
स्वयम्:
Kriya-visheshana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: 'himself')
जगौsaid, proclaimed
जगौ:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular); परस्मैपद

Narrator/teacher

Scene: Sadāśiva as the supreme, tranquil form; Śiva instructing the seeker in subtle yoga while outer ritual implements lie respectfully nearby, indicating the difficulty of external discipline and the primacy of direct divine teaching.

S
Sadāśiva
Ś
Śiva

FAQs

Liberation is described as abiding dissolution in Sadāśiva; disciplines may be arduous, yet are validated by Śiva’s own instruction.

No tīrtha is mentioned; the focus is metaphysical—laya in Sadāśiva.

It references ‘outward yoga’ as a taught discipline, without detailing steps in this verse.