Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 35

विष्वक्चमूस्तार्क्ष्य रथवनमालिन्नरोत्तम । अधोक्षज क्षमाधार पद्मनाभ जलेशय

viṣvakcamūstārkṣya rathavanamālinnarottama | adhokṣaja kṣamādhāra padmanābha jaleśaya

ഹേ വിശ്വവ്യാപി സേനാധരാ, ഗരുഡരഥാരൂഢാ; ഹേ വനമാലാധാരീ, പരമപുരുഷാ! ഹേ അധോക്ഷജാ, ഭൂമിയുടെ ആധാരമേ; ഹേ പദ്മനാഭാ, ജലശായീ പ്രഭോ!

विष्वक्चमूस्तार्क्ष्यO Viṣvakcamūstārkṣya (epithet)
विष्वक्चमूस्तार्क्ष्य:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविष्वक्-चमू-स्तार्क्ष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (विष्वक् सर्वतः; चमू सेना; स्तार्क्ष्य गरुडः) — ‘सर्वसेनागारुड’ इत्यर्थे नाम
रथवनमालिन्O one adorned with a garland (connected with chariot/forest)
रथवनमालिन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootरथ-वन-मालिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (रथः/वनम्; मालिन् = माला यस्य)
नरोत्तमO best of men
नरोत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनर-उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; कर्मधारयः (उत्तमः नरः)
अधोक्षजO Adhokṣaja (beyond the senses)
अधोक्षज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअधः-अक्ष-ज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; बहुव्रीहिः (अधः कृतानि अक्षाणि/इन्द्रियाणि येन; इन्द्रियगोचरातीतः)
क्षमाधारO support of the earth
क्षमाधार:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootक्षमा-धार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्षमायाः/पृथिव्याः आधारः)
पद्मनाभO Padmanābha (lotus-naveled)
पद्मनाभ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपद्म-नाभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; बहुव्रीहिः (पद्मं नाभौ यस्य)
जलेशयO one who lies in the waters
जलेशय:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootजल-शय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8/सम्बोधन), एकवचन; तत्पुरुषः (जले शयः/शयनं यस्य)

Vyāsa (deduced from Adhyāya context)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (Ganga-sannidhi)

Type: kshetra

Listener: Pilgrim-mind being trained toward mokṣa in Kāśī

Scene: Vishnu as Padmanābha reclines on the cosmic ocean; from His navel rises the lotus; Garuḍa stands ready as chariot-bearer; the earth rests supported by divine steadiness; a pilgrim in Kāśī contemplates at the riverbank.

G
Garuḍa (Tārkṣya)
A
Adhokṣaja
P
Padmanābha

FAQs

The Divine is both immanent (supporting the earth) and transcendent (Adhokṣaja), worthy of worship beyond mere sensory understanding.

Kāśī is the narrative setting; the verse functions as devotional praise within Kāśī’s sacred discourse.

No explicit prescription; the passage supports contemplative praise (stuti) and remembrance of cosmic forms.