Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 39

भूतं भावि भविष्यं यत्स्वर्गे मर्त्ये रसातले । तत्सर्वमेव जानीमो धर्मेशानुग्रहात्परात्

bhūtaṃ bhāvi bhaviṣyaṃ yatsvarge martye rasātale | tatsarvameva jānīmo dharmeśānugrahātparāt

ഭൂതം, വർത്തമാനം, ഭാവി—സ്വർഗ്ഗത്തിൽ, മർത്ത്യലോകത്തിൽ, രസാതലത്തിൽ—എന്തൊക്കെയുണ്ടോ, അതെല്ലാം ധർമ്മരാജന്റെ പരമാനുഗ്രഹത്താൽ ഞങ്ങൾ പൂർണ്ണമായി അറിയുന്നു.

भूतम्the past
भूतम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभू (धातु) → भूत (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तम् (PPP used as noun), नपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom/Acc sg; here as object set)
भाविthe present/what is occurring
भावि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभू (धातु) → भाविन्/भावि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom/Acc sg; indeclinable-like form used as noun)
भविष्यम्the future
भविष्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभू (धातु) → भविष्यत्/भविष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom/Acc sg)
यत्whatever (that which)
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; सम्बन्धसूचकं (relative)
स्वर्गेin heaven
स्वर्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, एकवचनम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative singular)
मर्त्येin the mortal world
मर्त्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, एकवचनम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative singular)
रसातलेin Rasātala (netherworld)
रसातले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरसातल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative singular)
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (correlative)
सर्वम्all
सर्वम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; विशेषणम् (qualifier of तत्)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपातः (indeed)
जानीमःwe know
जानीमः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलट्-लकारः, उत्तम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
धर्मेशानुग्रहात्from the grace of Dharma-īśa (Yama)
धर्मेशानुग्रहात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootधर्मेश + अनुग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, एकवचनम्, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः (dharmeśasya anugrahaḥ)
परात्supreme/excellent
परात्:
Hetu (हेतु)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्/नपुंसकलिङ्गम्, एकवचनम्, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative singular); विशेषणम् (of अनुग्रहात्: supreme)

Deductively: birds/winged beings (later called pakṣi-subhāṣita) speaking, empowered by Dharmarāja’s grace

Scene: A visionary tableau of the three realms—svarga above with devas, martya in the middle with humans and Kāśī-like sacred city hints, rasātala below with nāgas/daityas—while an unseen Dharmarāja’s ‘anugraha’ radiates as a beam granting omniscience to the speakers.

D
Dharmarāja (Yama)
S
Svarga
M
Martya-loka
R
Rasātala

FAQs

True knowledge is portrayed as a boon granted by Dharma’s lord; divine grace, not mere intellect, is the source of higher insight.

The verse is contextual within Kāśīkhaṇḍa but this line itself highlights Dharmarāja’s grace rather than a named tīrtha.

None explicitly; it asserts a doctrinal point about anugraha (grace) and knowledge.