Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 40

गिरिराज उवाच । अहमेव गमिष्यामि तस्या मेने गवेषणे । नितरां बाधते प्रेम तददृष्ट्यग्निदूषितम्

girirāja uvāca | ahameva gamiṣyāmi tasyā mene gaveṣaṇe | nitarāṃ bādhate prema tadadṛṣṭyagnidūṣitam

ഗിരിരാജൻ പറഞ്ഞു—ഹേ മേനേ, ഞാൻ തന്നേ അവളെ അന്വേഷിക്കാൻ പോകും. അവളെ കാണാതിരിക്കുന്ന അഗ്നിയിൽ ദഗ്ധമായ പ്രേമം എന്നെ അത്യന്തം പീഡിപ്പിക്കുന്നു.

गिरिराजःthe king of mountains (Himālaya)
गिरिराजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरि + राज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (गिरीणां राजा)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed, only
एव:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्ययम् (emphatic particle)
गमिष्यामिI will go
गमिष्यामि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलृट्-लकारः (Simple Future), उत्तम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तस्याःof her
तस्याः:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
मेनेthought, considered
मेने:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
गवेषणेin the search
गवेषणे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगवेषण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
नितराम्exceedingly, greatly
नितराम्:
Adverbial (तीव्रता)
TypeIndeclinable
Rootनितराम् (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रता-अव्ययम् (adverb of degree)
बाधतेafflicts, troubles
बाधते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootबाध् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
प्रेमlove, affection
प्रेम:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रेमन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तत्of that (her)
तत्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणरूपेण (to अदृष्टि)
अदृष्टिnon-seeing, not seeing (her)
अदृष्टि:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअदृष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
अग्निदूषितम्tainted/burnt by fire
अग्निदूषितम्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्नि + दूषित (दूष् धातु + क्त)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-कृदन्त-विशेषणम् (dūṣita = tainted); समासः (अग्निना दूषितम्) विशेषणम् (to प्रेम)

Giri-rāja (Himālaya)

Listener: Menā

Scene: Girirāja declares to Menā that he will personally go to search; his love burns from not seeing (adṛṣṭi) like fire, showing both grief and heroic resolve.

G
Giri-rāja (Himālaya)
M
Menā
U
Umā/Gaurī (implied)

FAQs

Separation intensifies love into a transformative force; dharmic responsibility expresses itself as decisive action to seek and protect.

No specific tīrtha is directly named in this verse.

None; the verse emphasizes resolve (saṅkalpa) and action (going to search).