Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 6

यददीधरदेष जाततापः पृथुले मौलिजटानि कुंजकोणे । परितापहरां हरस्तदानीं द्युनदीं तामधुनापि नोज्जिहीते

yadadīdharadeṣa jātatāpaḥ pṛthule maulijaṭāni kuṃjakoṇe | paritāpaharāṃ harastadānīṃ dyunadīṃ tāmadhunāpi nojjihīte

ആ പർവ്വതപ്രദേശത്ത് താപം (വിഷാദം) ഉദിച്ചപ്പോൾ, ഹരൻ തന്റെ മൗലിയിലെ ഘനമായ ജടകൾ വനകുഞ്ജത്തിന്റെ കോണിൽ വിരിച്ചു; അപ്പോൾ ധരിച്ച പരിതാപഹരിണിയായ ദ്യുനദി ഗംഗയെ അവൻ ഇന്നും ഉപേക്ഷിക്കുന്നില്ല।

yadwhen/whereas
yad:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (सम्बन्ध/कारणार्थे)
adīdharadeśein the place of Adīdhara
adīdharadeśe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootadīdhara (प्रातिपदिक) + deśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुषः (विशेषण-विशेष्य)
jāta-tāpaḥhaving arisen heat/torment
jāta-tāpaḥ:
Karta (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootjāta (कृदन्त/क्त) + tāpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः “जातः तापः यस्य” (as adjective)
pṛthulebroad/wide
pṛthule:
Adhikarana (Qualifier/अधिकरण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootpṛthula (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग? (context: kuṃjakoṇe), सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (to kuṃjakoṇe)
mauli-jaṭānithe matted locks on (his) head
mauli-jaṭāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmauli (प्रातिपदिक) + jaṭā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग-प्रातिपदिक ‘jaṭā’ → नपुंसकवत् बहुवचन?; द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः “मौलेः जटाः”
kuṃja-koṇein a bower’s corner
kuṃja-koṇe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkuṃja (प्रातिपदिक) + koṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुषः “कुञ्जस्य कोणः”
paritāpa-harāmtorment-removing
paritāpa-harām:
Karma (Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootparitāpa (प्रातिपदिक) + hara (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः “परितापस्य हरः” (fem. agreeing with dyunadīm)
haraḥHara (Śiva)
haraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roothara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
tadānīmat that time
tadānīm:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Roottadānīm (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
dyu-nadīmthe heavenly river (Gaṅgā)
dyu-nadīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdyu (प्रातिपदिक) + nadī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; तत्पुरुषः “द्यौः-नदी” (celestial river)
tāmher/that (river)
tām:
Karma (Object—anaphoric/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
adhunānow
adhunā:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootadhunā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (now/at present)
apieven/also
api:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (निपात)
Formनिपात (also/even)
nanot
na:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निषेध-अव्यय)
Formनिषेध (negation particle)
ujjihītehas not abandoned/does not give up
ujjihīte:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootud-√hā (धातु)
Formलिट् (perfect/परोक्षभूत), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; नकारेण निषिद्धम्

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Gaṅgā in Kāśī (Ghāṭa-tīrthas)

Type: ghat

Listener: null

Scene: In a forest nook, Śiva spreads his thick matted locks; Gaṅgā, the celestial river that removes anguish, is borne in his jaṭā and is never abandoned—an eternal Gaṅgādhara image.

Ś
Śiva (Hara)
G
Gaṅgā (Dyunadī)
K
Kāśī

FAQs

Gaṅgā is celebrated as a divine remover of inner anguish, and Śiva’s perpetual bearing of her signifies ongoing grace for beings afflicted by sorrow.

Kāśī is the broader focus, with Gaṅgā’s sanctity implicitly tied to Kāśī’s sacred landscape and Śiva’s presence.

None directly; the verse supports Gaṅgā’s salvific reputation, which underlies practices like snāna (bathing) and tīrtha-sevā though not stated here.