Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 37

स्रस्तांबरं विच्युतभूषणं च विमुक्तकेशं बलिना गृहीतम् । विमोचयिष्यंत इवानुजग्मुः सुरारयः सिंहरवान्सृजंतः

srastāṃbaraṃ vicyutabhūṣaṇaṃ ca vimuktakeśaṃ balinā gṛhītam | vimocayiṣyaṃta ivānujagmuḥ surārayaḥ siṃharavānsṛjaṃtaḥ

ബലവാൻ പിടിച്ചെടുത്ത അവനെ കണ്ടു—വസ്ത്രം സ്രസ്തമായി, ആഭരണങ്ങൾ വഴുതി, മുടി അഴുകി—ദേവശത്രുക്കൾ അവനെ മോചിപ്പിക്കുമെന്നപോലെ പിന്നാലെ ചെന്നു; സിംഹഗർജ്ജനം മുഴക്കി।

srasta-ambaramwith loosened garments
srasta-ambaram:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootsrasta (प्रातिपदिक) + ambara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः—‘स्रस्तम् अम्बरं यस्य’ (बहुधा बहुव्रीह्यर्थेऽपि प्रयुज्यते), gṛhītam इत्यस्य विशेषणम्
vicyuta-bhūṣaṇamwith ornaments fallen off
vicyuta-bhūṣaṇam:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootvi + cyut (धातु) (कृदन्त) + bhūṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘विच्युतानि भूषणानि यस्य’ (अर्थतः बहुव्रीहिवत्), gṛhītam इत्यस्य विशेषणम्
caand
ca:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
vimukta-keśamwith loosened hair
vimukta-keśam:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootvi + muc (धातु) (कृदन्त) + keśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘विमुक्ताः केशाः यस्य’, gṛhītam इत्यस्य विशेषणम्
balināby the strong one
balinā:
Karana/Agent-in-passive (Instrument/कर्ता-हेतु)
TypeNoun
Rootbalin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
gṛhītamseized
gṛhītam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootgrah (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (भूतकृदन्तः/कर्मणि), नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘seized/captured’
vimocayiṣyantaḥ(as if) they would free
vimocayiṣyantaḥ:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootvi + muc (धातु) + ṇic (णिजन्त)
Formलृट्-लकारः (भविष्यत्), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्; वर्तमान-प्रत्ययान्त रूपेण ‘they will release’ (पाठे ‘-ṣyaṃta’ इति लेखनम्)
ivaas if
iva:
Upamādyotaka (Comparator)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् (comparative particle)
anujagmuḥfollowed
anujagmuḥ:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootanu + gam (धातु)
Formलिट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्, परस्मैपदम्
sura-arayaḥenemies of the gods
sura-arayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsura (प्रातिपदिक) + ari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘सुराणाम् अरयः’
siṃha-ravānwith lion-like roars
siṃha-ravān:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootsiṃha (प्रातिपदिक) + rava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारयः—‘सिंहवत् रवः येषाम्’; surārayaḥ इत्यस्य विशेषणम्
sṛjantaḥuttering
sṛjantaḥ:
Kriyāviśeṣaṇa (Participial)
TypeVerb
Rootsṛj (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्तः (कर्तरि), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘uttering/letting out’

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa discourse, typically Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: Śukra, dishevelled and stripped of composure, is carried away; behind him the asura ranks surge forward, mouths open in lion-like roars, weapons raised, dust clouds rising.

A
Asuras (surārayaḥ)
Ś
Śukra (implied as the seized one)
N
Nandī (implied as balinā)

FAQs

When ego-driven forces lose their guide, they respond with noise and aggression—yet such fury does not equal true strength rooted in dharma.

The narrative belongs to Kāśīkhaṇḍa (Kāśī’s sacred geography), but this verse does not name a particular tīrtha.

None; it is a descriptive battle-following scene.