Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 63

सुतीक्ष्ण उवाच । क्षेत्राणि रत्नानि धनानि दारा मित्राणि वस्त्राणि गवाश्वपुत्राः । नैवोपकाराय हि रामनाथ मह्यं प्रयच्छ त्वमतो विरक्तिम्

sutīkṣṇa uvāca | kṣetrāṇi ratnāni dhanāni dārā mitrāṇi vastrāṇi gavāśvaputrāḥ | naivopakārāya hi rāmanātha mahyaṃ prayaccha tvamato viraktim

സുതീക്ഷ്ണൻ പറഞ്ഞു—ക്ഷേത്രങ്ങൾ, രത്നങ്ങൾ, ധനം, ഭാര്യ, സുഹൃത്തുകൾ, വസ്ത്രങ്ങൾ, പശുക്കൾ, കുതിരകൾ, പുത്രന്മാർ—ഹേ രാമനാഥാ! ഇവ ഒന്നും എനിക്ക് യഥാർത്ഥ ഉപകാരമല്ല. അതിനാൽ ഇവയോടുള്ള വൈരാഗ്യം എനിക്ക് പ്രസാദിക്കണമേ.

sutīkṣṇaḥSutīkṣṇa (name)
sutīkṣṇaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsutīkṣṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular)
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
kṣetrāṇifields, lands
kṣetrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd Nom/Acc), बहुवचन (Plural)
ratnānigems
ratnāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootratna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd Nom/Acc), बहुवचन (Plural)
dhanāniwealths
dhanāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdhana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd Nom/Acc), बहुवचन (Plural)
dārāḥwives
dārāḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन (Plural)
mitrāṇifriends
mitrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmitra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd Nom/Acc), बहुवचन (Plural)
vastrāṇigarments
vastrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvastra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd Nom/Acc), बहुवचन (Plural)
gavāśvaputrāḥsons of cows and horses (i.e., cattle/horse offspring)
gavāśvaputrāḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootgo (प्रातिपदिक) + aśva (प्रातिपदिक) + putra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन (Plural); षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative): 'गवां च अश्वानां च पुत्राः'
nanot
na:
Sambandha/Modifier (सम्बन्ध/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध (negation particle)
evaindeed/only
eva:
Sambandha/Modifier (सम्बन्ध/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण (emphatic particle)
upakārāyafor benefit/help
upakārāya:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootupakāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन (Singular)
hiindeed/for
hi:
Sambandha/Modifier (सम्बन्ध/विशेषण)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (particle; emphasis/causal)
rāmanāthaO Lord of Rāma
rāmanātha:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक) + nātha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन (Singular); षष्ठी-तत्पुरुष: 'रामस्य नाथः'
mahyamto me
mahyam:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन (Singular)
prayacchagrant/give
prayaccha:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra√yam (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
tvamyou
tvam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular)
ataḥtherefore/from this
ataḥ:
Sambandha/Modifier (सम्बन्ध/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootataḥ (अव्यय)
Formअव्यय (adverb): हेतौ/तस्मात्-अर्थे (therefore/from this)
viraktimdetachment
viraktim:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvirakti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन (Singular)

Sutīkṣṇa

Tirtha: Rāmeśvara (Setu-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Rāmanātha (Śiva as Rāmeśvara)

Scene: Sutīkṣṇa, with ascetic simplicity, stands before the Rāmeśvara liṅga at Setu-kṣetra, rejecting symbols of wealth—fields, jewels, cattle—offering only a prayer for detachment.

R
Rāmanātha
R
Rāmeśvara (implied)
S
Setu (implied)

FAQs

Worldly possessions and relations are unreliable as ultimate support; one should seek vairāgya and take refuge in Rāmanātha.

Setu/Rāmeśvaram, where Śrī Rāmanātha (Rāmeśvara) is praised as the giver of liberating detachment.

No specific ritual is prescribed; the verse emphasizes inner renunciation (virakti) through devotion.