Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 57

पीतांबरो घनश्यामो नागारिकृतवाहनः । चतुर्भुजो महा तेजाः शंखचक्रगदाधरः

pītāṃbaro ghanaśyāmo nāgārikṛtavāhanaḥ | caturbhujo mahā tejāḥ śaṃkhacakragadādharaḥ

അവൻ പീതാംബരം ധരിച്ചവൻ, ഘനമേഘംപോലെ ശ്യാമവർണ്ണൻ; നാഗത്തെ വാഹനമാക്കിയവൻ. ചതുര്ഭുജൻ, മഹാതേജസ്വി, ശംഖ-ചക്ര-ഗദാധാരി.

पीताम्बरःwearing yellow garments
पीताम्बरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपीताम्बर (प्रातिपदिक; पीत + अम्बर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative) एकवचन; विशेषण
घनश्यामःdark like a cloud
घनश्यामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootघनश्याम (प्रातिपदिक; घन + श्याम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषण
नागारिकृतवाहनःwhose mount was made by the enemy of Nāgas
नागारिकृतवाहनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनागारि-कृत-वाहन (प्रातिपदिक; नागारि + कृत + वाहन)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषण; (नागारिणा कृतं वाहनं यस्य)
चतुर्भुजःfour-armed
चतुर्भुजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootचतुर्भुज (प्रातिपदिक; चतुर् + भुज)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषण
महाgreat
महा:
Sambandha (Qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग/अव्ययवत्-पूर्वपद; अत्र समासपूर्वपद-रूपेण (as prior member)
तेजाःsplendour, radiance
तेजाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative) एकवचन; (तेजाः इति वैदिक/काव्य-रूप)
शंखचक्रगदाधरःbearing conch, discus, and mace
शंखचक्रगदाधरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootशंख-चक्र-गदा-धर (प्रातिपदिक; शंख + चक्र + गदा + धर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषण; (शंखं चक्रं गदां च धरति)

Narrator

Listener: Implied royal listener in frame narrative

Scene: Janārdana stands or hovers, clad in yellow silk, cloud-dark complexion, four arms holding conch, discus, mace (and implied lotus), with a serpent-associated conveyance motif; blazing aura surrounds him.

J
Janārdana (Viṣṇu)
Ś
Śaṅkha (conch)
C
Cakra (discus)
G
Gadā (mace)
N
Nāga (serpent)

FAQs

Contemplation of the Lord’s auspicious form (rūpa-dhyāna) steadies devotion and anchors the mind in dharma.

The imagery belongs to Vaikuṇṭha’s divine setting rather than a named earthly tīrtha.

Implicitly, rūpa-dhyāna (meditative visualization) of Viṣṇu’s form and attributes.